BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade ustanovení upravujúcich povinnosti vysielateľov rozhlasovej programovej služby vo vzťahu k podielu slovenských hudobných diel v ich vysielaní. Ide o tzv. kvóty na slovenskú hudbu.
Čižnárove výhrady
Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová. Napadnutá právna úprava podľa jeho názoru nerešpektuje viaceré princípy právneho štátu, neprípustným a neodôvodneným spôsobom retroaktívne zasahuje do vlastníckych práv vysielateľov rozhlasovej programovej služby a ich práva na ochranu majetku, ako aj práva na podnikanie, pričom tiež narúša pravidlá hospodárskej súťaže.
Podnet na podanie návrhu podala generálnemu prokurátorovi Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Predajňová ďalej uviedla, že Generálna prokuratúra SR už v priebehu legislatívneho procesu v rámci pripomienkového konania k návrhu zákona, ktorým sa problematika podielu slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní zakotvila, uplatnila viacero pripomienok a upozornila predkladateľa na možný rozpor právnej úpravy s Ústavou SR.
Ministerstvo sa k podnetu konkrétne nevyjadrilo
Ministerstvo kultúry (MK) SR sa k podaniu nechce konkrétnejšie vyjadrovať, kým sa neoboznámi s jeho obsahom.
„Podľa nášho názoru je však táto právna úprava v súlade s Ústavou SR a rešpektuje všetky princípy právneho štátu. Zavedenie kvót neohrozuje právo na slobodné podnikanie, keďže ide len o druhové vymedzenie hudobných diel, pričom ich konkrétne individuálne zaradenie je ponechané na slobodnej vôli každého vysielateľa,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva kultúry, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca rezortu Jozef Bednár.
Ministerstvo zároveň pripomína, že v slovenskom právnom poriadku už dlhší čas platí obdobná povinnosť televíznych vysielateľov vo vzťahu k európskym dielam a jej súlad s ústavou nebol nikdy spochybňovaný.
„Okrem toho zavedením kvót na vysielanie slovenskej hudby sa nezasahuje do práva rozhlasových vysielateľov slobodne vyjadrovať ich názory a myšlienky či vyhľadávať a šíriť informácie. Rovnako platí, že jej účinky nemožno považovať za retroaktívne,“ dodáva MK SR.