Delegácie z Kyjeva a Moskvy sa v piatok v Istanbule chystajú po viac ako troch rokoch uskutočniť prvé priame rokovania o možnosti ukončenia vojny na Ukrajine.
Očakávania týkajúce sa rokovaní, ktoré pôvodne navrhol ruský vodca Vladimir Putin, sú nízke po tom, ako Kremeľ odmietol výzvu ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského na prezidentský summit a namiesto toho do Turecka vyslal delegáciu na nižšej úrovni.
Putin: Ak chcete mier, vydajte nám ďalšie územia
Rusko opakovane požaduje, aby si mohlo ponechať územia na juhu a východe Ukrajiny, ktoré okupuje, a aby mu Kyjev odstúpil ešte viac územia. Moskva v roku 2022 „anektovala“ štyri ukrajinské regióny, a to Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť, napriek tomu, že nad nimi nemá úplnú kontrolu. Okrem toho Rusko ešte v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Moskva je vraj pripravená na kompromisy. Rokovania sa podľa Trumpa nepohnú, kým sa sám nestretne s Putinom
Ako predpoklad pre akékoľvek mierové urovnanie Putin vlani Ukrajinu požiadal, aby stiahla svoje sily z tých častí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, ktoré Ukrajinci stále kontrolujú. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok v súvislosti s rokovaniami v Istanbule poukázal na tieto Putinove vyjadrenia ako na základ pre možné mierové urovnanie.
Zelenskyj žiada bezpečnostné záruky
Kyjev vyhlásil, že nikdy neuzná svoje okupované územia vrátane Krymu za ruské. Zelenskyj však povedal, že Kyjev môže byť nútený pokúsiť sa zabezpečiť ich návrat diplomatickými prostriedkami, čím v podstate pripúšťa, že Rusko by si v prípadnej mierovej dohode mohlo udržať kontrolu nad niektorými územiami.
Putin podľa britského premiéra musí za vyhýbanie sa mieru zaplatiť
Zelenskyj dlhodobo žiada bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré by Rusko odradili od opätovnej invázie. Keďže Trump odmietol možnosť vstupu Ukrajiny do NATO, Kyjev presadzuje inú formu západného vojenského záväzku, ktorý by Moskvu od agresie odradil.
