Od detstva som počúval predstavy, že patríme niekde do stredu medzi západ a východ. Dokonca, že by sme mohli byť mostom medzi západom a východom, spomína Stanislav Janota v novom podcaste SITA Konzervatívna kaviareň, v ktorej spoločne s Danielom Lukáčom diskutujú o aktuálnych spoločenských a politických témach zo slovenskej a svetovej perspektívy s dôrazom na konzervatívne hodnoty.
„Po mostoch sa ale vždy šliape. To je to najhoršie, čo môže byť, ak niekto chce byť mostom. To dopadne vždy zle. Toho pošliapu a prevalcujú,“ dodáva Janota.
„Väčšina Slovákov je asi stále stotožnená so Západom,“ myslí si Daniel Lukáč, ale pripomína, že veľmi významná časť slovenského obyvateľstva, ktorá sa najmä v posledných rok posilňuje a je stále sebavedomejšia, nás vidí buď ako ten most.
„Dokonca ja si dovolím tvrdiť, že nás vidia ako súčasť východu alebo ako krajinu alebo ako civilizáciu, ktorá má bližšie k tej ruskej náture,“ dodal. Ak sa bavíme o vzťahu k ruskej civilizácii, ktorá je nám relatívne nám najbližšia z tých orientálnych civilizácií, delí nás 2-tisíc kilometrov, pokračuje Lukáč. „Takže nejaká civilizačná sunáležitosť tam ani nemôže byť,“ uzatvára.
Myslí si, že postavenie Slovenska je v tomto zmysle bezpečné a za našu achillovu pätu považuje skôr vzťah k Maďarsku. „Maďarsko sa nezmierilo so svojim postavením, k akému prisúdila história 20. storočia,“ dodáva Lukáč.
V prvom vydaní Konzervatívnej kaviarne sa debatujú aj tom:
- Akú sú dôvody historickej príslušnosti našej krajiny k západnej civilizácii
- Prečo neexistuje civilizačná spätosť Slovenska a Ruskom
- Prečo je živá spoločenská diskusia o civilizačnom ukotvení Slovenska absurdná
- Kto je najväčší spojenec slovenských konzervatívcov
- Prečo Rusku nemôže byť ochrancom kresťanských hodnôt
- Ako technologický vývoj vplýva na spoločenské zmeny
