BRATISLAVA 24. júla (WEBNOVINY) – Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR žiada rezort práce a sociálnych vecí, aby stiahol z legislatívneho procesu návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Odborári totiž majú k navrhovaným zmenám viacero zásadných pripomienok.
Nepozdáva sa im to, že základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.
„Postihne to najmä deti, ktoré si nevyberajú krajinu, ani rodinu, v ktorej sa narodia, a samozrejme aj ostatných spoločne posudzovaných, ktorí nemôžu donútiť neprispôsobivú osobu k inému správaniu,“ tvrdí KOZ. Takéto ustanovenie môže byť podľa odborárov v rozpore so základnými ľudskými právami, ako je právo na život a právo na ľudskú dôstojnosť.
Dávky sa nezvyšovali od roku 2009
Odborári zásadne nesúhlasia so zrušením niektorých v súčasnosti existujúcich dávok v hmotnej núdzi.
Rezort práce pritom navrhuje zrušiť dávku pre tehotnú ženu, dávku pre rodiča do jedného roku veku dieťaťa a príspevok na zdravotnú starostlivosť.
Tehotnej žene a rodičovi do jedného roku veku dieťaťa sa v súčasnosti dávka v hmotnej núdzi zvyšuje o 13,5 eura mesačne.
Príspevok na zdravotnú starostlivosť je na každú osobu v hmotnej núdzi dve eurá mesačne.
KOZ pritom žiada nastaviť dávky v hmotnej núdzi v súlade so sumami životného minima. „Ani po obdŕžaní dávky v hmotnej núdzi nedosiahne príjem jednotlivca ani spoločne posudzovaných osôb výšku sumy životného minima,“ upozorňujú odborári. Ďalšou zo zásadných požiadaviek KOZ je rozlíšenie objektívnych a subjektívnych dôvodov odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi.
„Nepovažujeme za správne a spravodlivé, aby sa k nezamestnaným osobám pri priznávaní štátnych sociálnych dávok pristupovalo rovnako, bez ohľadu na to, či ide o osoby, ktoré odpracovali 20 – 30 rokov a vo vyššom veku sa stali nezamestnanými nie vlastnou vinou, alebo o osoby, ktoré v skutočnosti celý život nepracovali a aby im bola poskytovaná rovnaká dávka pomoci v hmotnej núdzi,“ odkázali rezortu práce a sociálnych vecí.
Rozlíšenie medzi objektívnou a subjektívnou odkázanosťou by podľa odborárov napomohlo spravodlivejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi.
Ako upozorňuje KOZ, dávky v hmotnej núdzi sa nezvyšovali od roku 2009. „Takáto úroveň je v rozpore tak s medzinárodnými ako aj s európskymi právnymi predpismi – ide najmä o porušovanie základných práv a slobôd,“ tvrdia odborári.
Ohrození nie sú len Rómovia
Medzi najchudobnejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva podľa nich pritom nepatria len Rómovia, ale aj viacdetné rodiny, ľudia bez práce najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti. KOZ preto žiada, aby boli sumy dávok v hmotnej núdzi valorizované najmenej o úhrn zvyšovania cien za posledné tri roky, teda roky 2010 až 2011.
Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.
Ak ani jeden z rodičov nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov.
Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.
Ľudia, ktorí pracujú za veľmi nízku mzdu, budú mať počas šiestich mesiacov nárok na aktivačný príspevok v sume 63,07 eura. Rezort práce zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Nárok na tento príspevok zanikne, ak bude mať dieťa viac ako 15 neospravedlnených hodín, alebo ak nebude dodržiavať školský poriadok. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi má umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky na úseku verejného poriadku, poškodzovania majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti.
Počet poberateľov sociálnych dávok sa znížil
Počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi v júni klesol. Na konci minulého mesiaca dostávalo sociálne dávky 185,9 tis. osôb, čo bol v porovnaní s koncom mája pokles o 1 tis. ľudí.
Medziročne sa počet poberateľov týchto dávok v júni zvýšil o 2,8 tis. osôb. Na dávky v hmotnej núdzi bolo po zohľadnení ostatných členov rodiny minulý mesiac celkovo odkázaných 362,8 tis. osôb, čo je 6,7 % z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najväčší podiel ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov daného regiónu bol minulý mesiac už tradične v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. V okrese Revúca išlo takmer o 9,8 tis. ľudí, čo tvorí 24,2 % z počtu obyvateľov tohto okresu.
Okres Rimavská Sobota vykázal ku koncu júna 18,7 tis. ľudí odkázaných na sociálne dávky. Išlo o 22,09 % z celkového počtu obyvateľov tohto okresu. V okrese Rožňava bolo 19,08 % ľudí, ktorí žili zo sociálnych dávok, čo zodpovedá 12,1 tis. sociálne odkázaným osobám.
Najmenej sociálne odkázaných ľudí je tradične v bratislavských okresoch. Na konci minulého mesiaca bolo v piatich bratislavských okresoch na dávky v hmotnej núdzi odkázaných od 0,57 % po 0,98 % ich obyvateľov. Medzi tieto okresy sa včlenil len okres Senec, kde bolo na konci júna v hmotnej núdzi 0,96 % obyvateľov.
Obce potrebujú pomoc štátu na aktiváciu poberateľov dávok, tvrdí ZMOS
Združenie miest a obcí Slovenska sa obáva, že celý princíp obojstranného prospechu pri vyplácaní dávok v hmotnej núdzi ostane po novom na pleciach samospráv. K ustanoveniu podalo združenie zásadnú pripomienku. Tvrdí, že bez riadneho zabezpečenia miest a obcí nebude novela v niektorých lokalitách vykonateľná.
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje viazanie poberania dávky pomoci v hmotnej núdzi na výkon určitej recipročnej činnosti zo strany plnoletých príjemcov minimálneho hmotného zabezpečenia za celospoločenskú požiadavku a celospoločenskú úlohu, teda nielen úlohu samosprávy, píše sa v pripomienke.
Vzhľadom na predpokladanú veľkosť skupiny, ktorá sa má zúčastniť prác pre obce, treba podľa predstaviteľov ZMOS prijať niekoľko opatrení. Reč je o viac ako 180-tisíc ľuďoch, čo je celkový počet osôb v hmotnej núdzi po odpočítaní detí a poberateľov ochranného príspevku.
ZMOS chce, aby štát zabezpečil pre menšie obecné služby potrebné materiálne, personálne a finančné podmienky. Zaviedol by tiež povinnosť ohlásiť úradom druh a rozsah činností, ktoré možno zabezpečiť dobrovoľníckou službou. Úrady by mali povinnosť takéto zoznamy viesť. Ďalej by tiež umožnil, aby si poberatelia mohli vyplatenie dávky odpracovať pre ktorýkoľvek subjekt verejnej správy.
Za splnenie celospoločenskej objednávky ZMOS považuje, aby sa na tvorbe príležitostí pre odpracovanie alebo odslúženie si dávok podieľali riadne aj orgány a organizácie štátu. Združenie tvrdí, že obce majú v zmysle zákona o obecnom zriadení ako jeden zo subjektov vytvárajúcich podmienky pre aktiváciu limitované pole pôsobnosti. V konkrétnych lokalitách „s koncentrovanou dlhodobou závislosťou na sociálnych dávkach“ by preto mohol byť zákon bez prihliadnutia na pripomienky nevykonateľný.
V prípade, ak ministerstvo pripomienku ZMOS-u neakceptuje, chce, aby sa činnosti obce podľa novely zaradili k prenesenému výkonu štátnej správy. „Presunutie týchto celospoločenských úloh len samospráve bez náležitých podmienok považujeme za nesúladné s ústavou a ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti,“ píše ZMOS.
