- aktualizované 25. augusta, 17:27
Deficit verejnej správy sa v roku 2021 očakáva na úrovni 8,8 % HDP, čo predstavuje navýšenie oproti pôvodne schválenému rozpočtu o 1,4 percentuálneho bodu HDP. Hlavným dôvodom vyššieho deficitu je negatívnejší priebeh pandémie COVID-19 v súvislosti s jej silnou druhou vlnou. Preto bolo potrebné novelou rozpočtu navýšiť výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s pandémiou.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Vyššie protipandemické výdavky, ale aj nárast ostatných výdavkov čiastočne kompenzuje najmä pozitívnejší vývoj daňovo-odvodových príjmov. Vyplýva to z návrhu správy o očakávanej skutočnosti za rok 2021 v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na rok 2021, ktorý v stredu vzala na vedomie vláda.
Financie na boj proti pandémii
Celkové hrubé zadlženie verejnej správy sa v roku 2021 odhaduje na úrovni 62,7 % HDP a vyvíja sa tak podľa ministerstva financií lepšie ako sa predpokladalo pri tvorbe rozpočtu. Pôvodný odhad hrubého dlhu by sa mohol znížiť o 2,3 percentuálne bodu HDP. Pozitívne sa podľa rezortu financií prejavuje najmä efekt nižšieho deficitu hospodárenia v roku 2020, ktorý viac než kompenzuje aj vyšší očakávaný deficit za rok 2021.
Vláda schválila rozšírenie Registra účtovných závierok o ďalšie právne formy právnických osôb
Najväčší vplyv na vývoj verejných financií oproti rozpočtu predstavuje financovanie opatrení proti pandémii COVID-19 na úrovni 2,2 % HDP, resp. vo výške 2,1 mld. eur. Naopak, daňové príjmy rozpočtu verejnej správy prispejú popri rýchlejšom zotavení ekonomiky k zlepšeniu hospodárenia na úrovni 1 % HDP, resp. 1 mld. eur.
Sprísnenie cieľov pre ďalšie roky
Očakávaný schodok vo výške 8,8 % HDP je podľa ministerstva financií výrazne nad úrovňou, pri ktorej je možné stabilizovať rastúce verejné zadlženie. Konsolidácia verejných financií by sa preto v súlade so zámermi Programu stability mala začať od roku 2023, znižovaním štrukturálneho deficitu o jeden percentuálny bod HDP ročne smerom k prebytkovému hospodáreniu.
To si zároveň podľa rezortu financií vyžiada aj sprísnenie cieľov nominálneho salda pre roky 2022-2025 oproti predpokladom Programu stability, kde sa uvažovalo s nepriaznivejším ekonomickým vývojom v aktuálnom roku.
Posun k skorému informovaniu o rozpočte
Ako informuje Inštitút finančnej politiky (IFP) na sociálnej sieti, verejné hodnotenie aktuálneho vývoja znamená posun k úplnému a dostatočne skorému informovaniu o rozpočte. To umožňuje podľa nich efektívnu verejnú kontrolu. „Odhad hospodárenia je tiež kľúčovým vstupom pre správne nastavenie rozpočtových cieľov do ďalších rokov. Najmä v súčasných turbulentných časoch je dôležité poznať priebežný vývoj rozpočtu a aktualizovať ho viackrát do roka,“ informuje IFP.
Zverejňovanie uvedenej správy je podľa inštitútu aj jedným z ukazovateľov, ktoré tvoria index otvoreného rozpočtu (OBI). Práve pre jej absenciu dosahovalo Slovensko podpriemerné hodnotenie miery rozpočtovej transparentnosti do roku 2019. „Jej zverejnením si Slovensko oficiálne posilní inštitucionálny rámec rozpočtu. Výzvou do budúcna je kontinuálna práca na zrozumiteľnosti výstupov a priblížení rozpočtových tém nielen odbornej ale aj širšej verejnosti,“ uviedol inštitút.