Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Eduard Burda nesúhlasí s navyšovaním ekonomických trestných sadzieb, ktoré sú v trestnom zákone. Navyšovanie taktiež vníma ako neštandardné v demokratickom svete a zároveň škodlivé.
Ako ďalej v diskusnej relácii Karty na stôl Týždenníka Plus 7 dní dekan uviedol, ekonomické trestné sadzby sú príliš vysoké oproti iným krajinám, ako sú napr. Česká republika, Nemecko či Rakúsko.
Burda: Máme najvyššie trestné sadzby
„Neexistuje krajina, ktorá by mala tak vysoké trestné sadzby ako my. Keď má ísť niekto do väzenia za ekonomickú trestnú činnosť na 15 a viac rokov, nie je to preňho motiváciou, aby sa zbavil svedkov?“ uviedol Burda.
Taraba chce právne zadefinovať pojem spolupracujúceho obvineného, spresniť by sa mali aj podmienky a benefity
Eduard Burda taktiež vníma ako problém, že jediným trestom pre toho, kto spácha trestný čin, je, že ide do väzenia.
„Stojí nás to peniaze a na dlhé roky dostávame ľudí von zo sociálneho prostredia. Z dlhodobého hľadiska možno vytvárame kriminálnikov, ktorí by kriminálnikmi nemuseli byť,“ uviedol dekan Právnickej fakulty UK. Zároveň nevidí problém v tom, aby sa posilnili alternatívne tresty tak, ako to podľa neho majú zavedené vo vyspelých demokraciách.
Berme si príklad z vyspelých demokracií
„Je to napríklad trest domáceho väzenia. Po pandémii ochorenia COVID-19 vidíme, že domáce väzenie nie je zábavkou,“ skonštatoval. Dodal, že treba posilniť mediačnú a probačnú službu. Podľa neho musia ľudia s odsúdenými pracovať, aby opäť neskĺzli na „šikmú plochu„. Eduard Burda taktiež navrhuje, aby sa zvýšili peňažné tresty.
„Tento trest je pre fyzickú osobu možný na úrovni asi 332-tisíc eur, zvýšme to kľudne na niekoľko milión eur. Myslím si, že je to dosť výrazný trest pre každého,“ vysvetlil.
Kolíková podľa Burdu zanechala ministerstvo v katastrofálnom stave rozvratu a hrozí kolaps justície
Trest prepadnutia majetku je neprimeraný
Šéf Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Milan Vetrák (OĽaNO) podporuje zmenu trestu prepadnutia majetku. Chce, aby trest nebol obligatórny, ale aby sudca mal možnosť rozhodnúť, aká časť majetku páchateľovi trestnej činnosti prepadne. Dekan Burda s takouto možnosťou súhlasí.
„Tento trest je u nás v niektorých prípadoch nastavený ako povinný trest a týka sa všetkého majetku. Problém je, že je neprimeraný a musí byť vždy za každých okolností,“ tvrdí Burda. Dodal, že inštitút prepadnutia majetku ako taký by zrušil. „Išiel by som práve do peňažného trestu, kde by sa to vyjadrovalo percentuálnym podielom prepadávania vecí z majetku,“ skonštatoval na záver.
