Deti na Slovensku nie sú pripravené na reálny život. Ako to môžeme zmeniť?

Na Slovensku deti rozdeľujeme do škôl podľa pôvodu, zdravotného stavu či výšky príjmu rodičov.
Foto5.jpg
Foto: Rozmanita

Výsledok? Máme druhú najvyššiu mieru segregácie na základných školách zo 70 krajín OECD (OECD, 2022) a vyrastá nám generácia detí nepripravených na realitu života v rozmanitej spoločnosti. Dlhodobé dáta z najúspešnejších vzdelávacích systémov sveta ukazujú, že práve inkluzívne vzdelávanie je naša šanca vychovať spoločnosť, ktorá bude empatickejšia a menej náchylná k polarizácii.

Až 50 % detí so zdravotným znevýhodnením a 75 % detí zo sociálne slabšieho prostredia na Slovensku nemá prístup do škôlky (To dá rozum, 2019). Na druhej strane, deti z finančne a sociálne silných rodín učíme v oddelených bublinách, ktoré ich nedokážu pripraviť na realitu, v ktorej raz budú spoločne žiť, pracovať a rozhodovať.

Detsky protest_foto_symon kliman.jpg
Foto: Symon Kliman

Aj to je jeden z hlavných dôvodov prehlbujúcej sa polarizácie spoločnosti, čoraz častejšieho podliehania dezinformáciám a konšpiráciám, prehlbujúcej sa nenávisti a útokov na menšiny, ale aj krízy duševného zdravia.

Výskumy a zahraničné skúsenosti z krajín ako sú Anglicko, Fínsko, Nemecko, Kanada či Česko jednoznačne ukazujú, že jediným systémovým riešením, ako pripraviť ďalšiu generáciu na budúcnosť, sú inkluzívne školy, ktoré dokážu kvalitne vzdelávať rozmanité deti spolu.

Foto3.jpg
Foto: Rozmanita

„Deti potrebujú zvládať konflikty, rozumieť rôznym ľuďom, spolupracovať. To sa nedá naučiť v triede, kde sú všetci rovnakí. Inkluzívna škola pri tom nie je o kompromisoch vo vzdelávaní či prispôsobovaní sa najslabším. Je o kvalite, ktorá vychádza zo schopnosti nastaviť systém tak, aby sa v ňom mohli vzdelávať všetky deti spoločne – s podporou, ktorú potrebujú. Našu víziou je kvalitné inkluzívne vzdelanie budúcnosti dostupné všetkým deťom na Slovensku,“ hovorí zakladateľka a výkonná riaditeľka o.z. Rozmanita Anna Symington-Maar.

Sú znevýhodnené deti brzdou pre ostatných spolužiakov?

Prax a objektívne výsledky vyvracajú aj tento, jeden z najčastejších mýtov o inkluzívnom vzdelávaní. Zahraničné dáta aj výsledky namerané v LAB škole Rozmanity ukazujú, že deti sú vďaka inkluzívnemu vzdelávaniu empatickejšie, samostatnejšie, vedia lepšie spolupracovať, komunikovať a starať sa o svoje duševné zdravie.

  • Je dokázané, že inkluzívne vzdelávanie vedie kmenšej miere predsudkov, diskriminácie a polarizácie v spoločnosti ako takej. (UNESCO, 2020)
  • 81 % štúdií ukazuje, že deti bez znevýhodnenia majú tie isté alebo lepšie akademické výsledky, ak sú v ich triede aj deti so znevýhodnením. (Kalambouka, Farrett, Dyson and Kaplan, 2007)
  • Prvé merania v LAB škole tiež ukázali, že všetky deti spoločne napredujú 1,5-krát rýchlejšie, ako od nich očakáva štátny vzdelávací program.
  • Deti so znevýhodnením vďaka inklúzii získavajú rovnako kvalitné vzdelanie prispôsobené ich vzdelávacím potrebám a majú tak väčšiu šancu zaradiť sa do spoločnosti, nie z nej vypadnúť.
  • 94 % rodičov uvádza, že ich dieťa je v LAB škole spokojné a 97 % verí, že ich škola pripravuje na budúcnosť – to sú čísla štvornásobne vyššie ako celoštátny priemer.
Foto9.jpg
Foto: Rozmanita

„Ak hľadáme spôsob ako na Slovensku budovať demokratickú, pevnú a súdržnú spoločnosť, ktorá je empatickejšia, menej náchylná k polarizácii a lepšie pripravená zvládať komplexné výzvy globalizovaného sveta, musíme sa začať pozerať na školy inak. Už roky pracujeme na budovaní modelu školy, ktorá dokazuje, že zmena systému vzdelávania môže byť realitou aj na Slovensku. Naším cieľom je rozšíriť ho teraz už aj do ďalších regiónov,“ dodáva zakladateľka Rozmanity.

Pridajte sa k podporovateľom Rozmanity, aby sa tento funkčný model stal základom zmeny systému vzdelávania na Slovensku. Aj 15 € mesačne môže pomôcť rozšíriť školu, kde sa ráta s každým dieťaťom.

Informačný servis

Firmy a inštitúcie: Rozmanita

Odporúčané