BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala najvýznamnejšie diela kodifikátora spisovnej slovenčiny a významnej osobnosti našich dejín, Ľudovíta Štúra.
Verejnosti ich sprístupnila na svojej stránke http://www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Záujemcovia tu nájdu sedem najvýznamnejších Štúrových diel v ich pôvodnom vydaní.
Ide o tituly: Nauka Reči Slovenskej (Prešporok, súčasná Bratislava, 1846), Krátka Mluwnica Slovenská (Prešporok, 1852), O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1832), O národných písních a pověstech plemen slovenských ( Praha, 1853), Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (Prešporok, 1846), Spevy a Piesne Ludevita Štura (Prešporok, 1853) a Kde leží naša bieda? (Martin, 1848).
Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa SNK Miriam Štefková, tento týždeň priniesli zdigitalizované rukopisy Ľudovíta Štúra z Literárneho archívu SNK, medzi ktorými je napríklad aj zatykač vydaný na Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu a Jozefa Miloslava Hurbana.
Záchranca slovenského jazyka
Ľudovít Štúr sa ako všestranne činná osobnosť slovenských dejín “zapísal najmä ako odhodlaný bojovník proti maďarizácii a bojovník za zabezpečenie základných práv Slovákov. Vlastnou básnickou tvorbou a prednáškami o slovenskej literatúre začal kliesniť cestu slovenskej romantickej poézii a literatúre“, pripomenula v súvislosti so zverejnením pôvodných vydaní Štúrových diel generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.
Kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, politik, publicista, redaktor a pedagóg Ľudovít Štúr (28. 10. 1815, Uhrovec – 12. 1. 1856, Modra) študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Pôsobil ako pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci, potom ako podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave či na evanjelickom lýceu v Bratislave.
Venoval sa vedeckej publicistike, bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín a čelným predstaviteľom politických snáh a ozbrojeného Slovenského povstania. Bol jedným z hlavných organizátorov prestolných prosbopisov odovzdaných panovníckemu dvoru v roku 1842 a 1844, ktoré žiadali zastavenie maďarizácie a zabezpečenie základných národných práv Slovákov.
Za to musel odísť z evanjelického lýcea v Bratislave. Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po dôkladnej príprave a konzultáciách s evanjelickou inteligenciou, bernolákovcami a po návšteve Jána Hollého kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a jeho gramatický systém a pravopis kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846).
Národná knižnica pokračuje v digitalizácii
Štúr vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín (1844). V roku 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín ako prvého slovenského politického orgánu s literárnou prílohou Orol tatranský. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.
V revolučnom roku 1848 sa Ľudovít Štúr zúčastnil na rokovaniach zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni. Bol predsedom zhromaždenia čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa. Inicioval vytvorenie Slovenskej národnej rady. Zúčastnil sa na zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov.
V roku 1849 bol jedným zo zostavovateľov prosbopisu a členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom, venoval sa vedeckej a literárnej tvorbe. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov i o vývoji politického života Slovanov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, dodala hovorkyňa SNK Miriam Štefková.
SNK pokračuje v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, teda po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Diela sa digitalizujú v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.
