BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Presne pred 66 rokmi zahynuli vo vodách Dunaja piati príslušníci Kráľovského letectva Royal Air Force (RAF) Wellington, výročie si dnes pripomenula britská ambasáda v Bratislave. Na pietnu spomienku k pamätníku v bratislavskej mestskej časti Čunovo prišiel aj synovec jednej obetí Alan W. G. Johnson, jeho strýko čatár Robert Johnson bol v lietadle leteckým ostreľovačom. Pamätník v Čunove je jediným memoriálom britských letcov na Slovensku.
Briti si podľa slov veľvyslanca Michaela Robertsa dnes nepripomínajú len tragédiu, ktorá sa odohrala na brehoch Dunaja, ale celé pôsobenie RAF v druhej svetovej vojne. Tento rok sa oslavuje aj sedemdesiate výročie leteckej bitky o Britániu počas leta a jesene 1940. Podľa Robertsa sa práve k letcom „upierala nádej národa“, v posádkach pôsobili aj Slováci či Česi. Treba však pamätať na piatich letcov, ktorí zahynuli pri Čunove, „dali svoje životy za našu slobodu“, uzavrel Roberts. Počas krátkej pietnej spomienky sa páter Patrick Curran z Viedne pomodlil za mier na celom svete.
Britský bombardér typu MF 485-´A´ dostal počas druhej svetovej vojny úlohu zabrániť plavbe na Dunaji. V blízkosti Bratislavy mal 5. októbra 1944 nadránom zhodiť do rieky míny. Leteli zo základne Foggia v severnom Taliansku. Keď sa však lietadlo priblížilo k Dunaju, nepriateľská delostrelecká loď ho zostrelila a bombardér sa zrútil do rieky. Nebolo to priamo v Čunove, ale kus cesty po prúde na opačnom brehu Dunaja. Z piatich členov posádky nik neprežil, z rieky vylovili len jediné telo – radistu rotmajstra Charlesa Herberta Gunbyho. Odpočíva na britskom vojenskom cintoríne v Prahe. Telá leteckého ostreľovača čatára Roberta Cummina Ropsona Johnsona, pilota dôstojníka Arthura Leslieho Mayersa, navigátora leteckého seržanta Vallanca McCalla a bombometčíka seržanta Harryho Walkera Hesketha nikdy nenašli. Celý incident videl len jeden svedok, ktorý sa v tom čase prechádzal so svojou priateľkou pri rieke, neexistujú ani žiadne zachované zvyšky stroja ani fotografie. Alan Johnson však verí, že pozostatky havárie niekde sú, len nikto nevie, kto ich vlastní. Pri tele rotmajstra Gunbyho sa našli časti krídla. Johnson si myslí, že ďalšie pozostatky stroja našli aj ďalej po prúde rieky.
Johnson mal len osem mesiacov, keď jeho strýko, pôvodne Kanaďan, zahynul. Preňho preto rozprávanie o tragédii nie sú spomienky, ale história. „Svojho strýka som nepoznal. Odleteli z Foggie a nikdy sa nevrátili,“ dodal Johnson, ktorý v roku 1993 prišiel pátrať po osude svojho príbuzného do strednej Európy. Podľa pôvodných informácií totiž spadol v Maďarsku, mal jedinú tabuľku s menom a informáciou, že je nezvestný. Až v roku 2003 vyšlo najavo, že jeho život vyhasol pri Bratislave a tam sa Johnson stretol aj s ostatnými rodinami, ktoré mali o svojich blízkych oveľa viac informácií. „Vždy to bolo pre moju rodinu zahalené tajomstvom. Nemali sme vôbec žiadne informácie,“ povedal pre novinárov Johnson. „Uvedomujete si, akí boli tí ľudia mladí? Môj strýko mal 29, bol jedným zo starších členov posádky,“ dodal.
Najviac informácií o svojom otcovi má David Gunby, ktorý žije na Novom Zélande. „Ten sa výrazne zaujímal o osud svojho otca. Bol jediným z posádky, koho telo našli,“ podotkol Johnson. Gunby ho kontaktoval, poskytol mu množstvo informácií o Robertovi Johnsonovi. Alan potom vyhľadal ďalšie v archívoch. Johnson je sám pacifistom, pracoval ako inžinier a kontrolór v leteckej doprave, so svojím strýkom mal teda viacero vecí spoločných.
Pamätník odhalilo v októbri 2003 britské veľvyslanectvo v Bratislave vďaka podpore britských spoločností. Vtedy prišli na odhalenie rodiny štyroch obetí. Tento rok obnovili písmo na pamätníku, ktoré už stihlo poškodiť počasie.
SITA