Do europarlamentu kandidujú študenti, učiteľ aj aktivistka. Čo láka mladých Slovákov do politiky?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Európska únia, vlajka
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Politické strany do volieb do Európskeho parlamentu postavili nielen skúsených a známych politikov, ale tiež nováčikov. Na Slovensku sa o mandát europoslanca uchádza šesť mladých kandidátov, ktorí majú pod 25 rokov. Uchádzať o mandát sa môže každý, kto v deň konania volieb dosiahne 21 rokov.

Dvaja z mladých kandidátov patria pod stranu Volt Slovensko, a to 23-ročný učiteľ Tomáš Matta a 23-ročná projektová manažérka Nicola Grace Orlovská. Za Smer-SD kandiduje 21-ročný študent Tobiáš Longauer a za Progresívne Slovensko asistent poslanca a študent Andreas Rusnák, ktorý má tiež 21 rokov.

Za Republiku sa o hlasy uchádza aj známa 22-ročná aktivistka Lívia Pavlíková a za Socialistov kandiduje tiež 22-ročná študentka Carla Alexandra Aganbegović.

Potenciál v mladej generácii

Podľa politilóga Tomáš Koziaka sú mladé tváre dôležité, nakoľko chcú politické strany osloviť aj najmladšiu generáciu. Vidia v nej potenciál a uvedomujú si, že je ich potrebné podchytiť hneď, aby boli politicky aktívni a išli voliť.

„Motivovať ich budú napríklad tváre, ktoré sú známejšie: influenceri, športovci, ktorí už dokázali predtým osloviť nejakým spôsobom voličov,“ ozrejmil politológ.

Práve mladých politikov podľa Koziaka lákajú politické strany, ktoré sú liberálne. Presadzujú totiž viac slobody a práv pre menšiny, sústreďujú sa na záležitosti presadzovania e-governmentu, moderných technológií či zelenej politiky.

Lákajú ich liberáli aj extrémistické zoskupenia

Príkladom je napríklad v Česku Pirátska strana, u nás Progresívne Slovensko či nová strana Volt Slovensko, na ktorej kandidátke sú ľudia, ktorí chcú robiť lepšie európsku politiku inkluzívnym, udržateľným a spoľahlivým spôsobom.

„Konzervatívne strany ako KDH sú záležitosťou pre starších voličov. Dôležité je však spomenúť aj extrémistické politické strany: kandidátky kotlebovcov či Republiky. Sú to tí, čo sú frustrovaní životnou situáciou, nevidia perspektívu a hľadajú lacné riešenia,“ dodáva Koziak s tým, že môže ísť o pravicové aj ľavicové politické zoskupenia, ktoré využívajú extrémistické nálady v spoločnosti.

Výhody aj nevýhody vstupu do politiky

Stret s politikou môže byť pre mladých problematický, nakoľko zistia, že ide o nekompromisný a tvrdý svet.

„Keď mladý človek plný ideálov, ktorý chce zmeniť spoločnosť, natrafí na politikov, ktorí pri udržaní moci použijú akékoľvek prostriedky a aj tie najdrsnejšie, ako napríklad politické likvidácie v zmysle ohovárania, využívania klamstiev či mobilizácie voličov prostredníctvom šírenia strachu, tak ich to môže šokovať,“ vysvetlil Koziak.

Politika však môže mladým pomôcť pri získavaní kontaktov, komunikačných zručnostiach a môže to byť pre nich aj istá forma životného naplnenia.

„Ak sa politika robí dobrým spôsobom, je to úžasná záležitosť. Mladí ľudia tak vidia, že to, čo robia v politike, dokáže spoločnosť premienať a pozitívne ovplyvnovať,“ hovorí politológ o plusoch a zároveň dodáva, že veľakrát je táto cesta tŕnistá a niekedy škaredá.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tomáš Koziak
Firmy a inštitúcie EP Európsky parlamentProgresívne Slovensko (PS)RepublikaSMER-SDSocialisti.skVolt Slovensko