Dočasný zákaz bohoslužieb nie je porušením základných ľudských práv. Inštitút ľudských práv (IĽP) to uviedol v tlačovej správe, ktorú zaslal jeho riaditeľ Peter Weisenbacher. Mimovládna organizácia tak reagovala na výroky a kroky bývalého politika Jána Figeľa.
Ten označil zákaz verejných bohoslužieb za porušenie práva a podal podnet generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby ho postúpil Ústavnému súdu SR a tiež Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Argument neobstojí
„Dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. V situácii, keď denne zomiera na COVID-19 100 ľudí a v nemocniciach sú tisícky vážne chorých, vláda a parlament môžu a robia správne, ak niektoré práva a slobody obmedzujú,“ povedal Weisenbacher.
Figeľ považuje zákaz verejných bohoslužieb za evidentné porušenie ústavného a medzinárodného práva
Neobstojí pritom podľa neho ani argument, že ide o porušenie kolektívnej formy uplatňovania náboženskej slobody. Zákazy sa totiž týkajú všetkých zhromaždení, a to dokonca vo vonkajšom prostredí.
Zákaz sa týka všetkých zhromaždení
Právnička Andrea Salibová uviedla, že zákaz omší by bol porušením ľudských práv iba v prípade, ak by boli omše zakázané, no iné podujatia povolené. To by podľa nej Figeľ ako bývalý vyslanec Európskej únie pre presadzovanie slobody náboženského vyznania mal vedieť.
Kresťanská únia ponúka pomoc pri obnovení verejných bohoslužieb
„V súčasnosti sme ale v situácii, keď je obmedzené aj zhromažďovacie právo, teda sú zakázané demonštrácie, čo je bezprecedentná situácia. Ak by sa teda malo uvažovať o nejakom uvoľňovaní opatrení, celkom určite by sa muselo začať umožnením zhromaždení v exteriéroch,“ dodala Salibová.
