Parlament v utorok drvivou väčšinou schválil mimoriadnu valorizáciu dôchodkov. Všetci dôchodcovia si prilepšia o 10,6 percenta. V priemere tak každý mesiac dostanú o 61 eur viac.
Pre viac ako milión a 400-tisíc dôchodcov je to určite potešujúca správa, lebo všetci vidia, že inflácia je ešte stále vysoká a jej výraznejší pokles v blízkej budúcnosti nemožno očakávať.
Ide o predvolebnú kortešačku?
Otázkou je, prečo sa tento zákon schválil iba teraz, pár mesiacov pred voľbami. Ešte začiatkom augusta minulého roku som písal o potrebe niečo urobiť s príjmami dôchodcov.
Inflácia bola v plnom prúde a muselo sa čakať až na začiatok roka, aby sa dôchodky zvýšili. Vtedy však ešte nepadla vláda Eduarda Hegera a nevedelo sa, či voľby budú skôr ako v roku 2024. Veľmi mi to teda „smrdí“ predvolebnou kortešačkou, lebo si treba na svoju stranu získať najstarších voličov.
Dôchodky sa mimoriadne zvýšia, priemerná penzia stúpne o 61 eur
Potvrdzujú to aj reakcie niektorých strán privlastniť si zásluhy za zvýšenie penzií. Strana Hlas-SD, ktorej člen tento návrh do parlamentu podal samozrejme počíta, že voliči pochopia jej sociálno-demokratickú orientáciu a preto by sociálne ohrození občania mali do volebnej urny hodiť lístoček s názvom tejto strany.
Na druhej strane je hnutie Sme Rodina, ktoré celé štyri roky vykrikuje, že myslí predovšetkým na tých s najmenšími príjmami. A preto kollárovci nechcú prenechať slávu niekomu inému a údajne bez ich pozmeňujúceho návrhu by zákon neprešiel. Čakám, či si ešte niekto pripíše zásluhy za zvýšenie dôchodkov.
Päťdesiat aj 150 eur
Ako som už povedal, nie som proti schválenému návrhu. Navýšenie bude vraj v priemere 61 eur, ale pozrime sa na to z iného uhla.
Obrovský počet ľudí sa takéhoto zvýšenia nedočká, lebo ich penzie sa pohybujú pod úrovňou priemerného, ktorý je 576 eur. Počet starobných a predčasných starobných dôchodcov s dôchodkovým príjmom pod sumou 423 eur predstavoval k 31. decembru 2022 približne 310-tisíc osôb.
Znamená to, že niekto si polepší o necelých 50 eur a niekto, ako môj sused, o viac ako 150. Otázkou je, či je to spravodlivé. Nemala by sociálne orientovaná strana, ako je Hlas-SD rozmýšľať aj nad tým, ako pomôcť tým najchudobnejším?
Neviem, čo to urobí s hlasmi voličov, ale na Slovensku si podľa mňa ľudia myslia, že im niečo dáva štát a nepozerá sa na zásluhy niektorej zo strán. Dôležitejšie je, kto a ako sa na mítingoch vykričí a kto im viac sľúbi.
Čo to urobí s rozpočtom?
Samozrejme tak ako pred každými voľbami strany nerozmýšľajú nad dopadmi na štátny rozpočet. Každý chce dať čo najviac a tak si prilákať ľudí na svoju stranu.
Ale čo po voľbách? Nová vláda samozrejme bude nadávať, že mu tá predošlá nechala prázdnu „špajzu“ a preto si treba uťahovať opasky.
Hlas-SD a Sme rodina sa teraz hrdia, že rozdali stovky miliónov eur, ale ak sa náhodou po voľbách dostanú k moci, neverím, že by si priznali vlastný podiel viny na prázdnej štátnej pokladnici.
Osobitný prípad je bývalý premiér Igor Matovič. Podľa neho premiér a minister financií mali v utorok pred parlamentom „stepovať“ a strážiť verejné financie, lebo poslanci rokovali o nákladných opatreniach. Treba pripomenúť, že aj ďakujúc jeho hlasu sa schválili opatrenia, ktoré budú stáť štátnu pokladnicu asi 600 miliónov eur.
Ako som už na začiatku povedal, nie som proti mimoriadnej valorizácii dôchodkov, len je otázkou, prečo sa to schválilo iba teraz a takýmto spôsobom.