Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Jaroslava Haščáka nepriamo vyplýva, že dôkazná použiteľnosť nahrávok Gorila neprichádza do úvahy. V stanovisku to uvádza právny zástupca finančníka Martin Škubla.
ESĽP vzal podľa neho totiž na vedomie vyjadrenie Ústavného súdu SR z roku 2015 o tom, že materiály získané v rámci akcie Gorila sú buď zničené, alebo nie sú použiteľné na žiadne právne relevantné účely vrátane dokazovania.
Materiály musia byť zničené
„Po druhé, aj ESĽP rovnako konštatoval, že existencia materiálov z akcie Gorila je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto tieto materiály musia byť zničené,“ doplnil Škubla.
Zároveň citoval stanovisko súdu, podľa ktorého „tam, kde pretrvávajúca existencia napadnutých materiálov sama o sebe zakladá porušenie práv sťažovateľa, náprava z hľadiska dohovoru musí byť v princípe schopná viesť k zničeniu týchto materiálov“.
Finančník Jaroslav Haščák vyhral súd, Slovensko mu musí zaplatiť tisíce eur
„Elementárna logika pritom hovorí, že ak musí byť niečo zničené, tak to nemôže byť použité inak. Napríklad na účel dokazovania,“ dodal právnik.
ESĽP v prípade Haščák proti Slovenskej republike týkajúcom sa odpočúvania Slovenskou informačnou službou (SIS) v rokoch 2005 až 2006 v rámci tzv. akcie Gorila rozhodol tak, že priznal sťažovateľovi 9 750 eur a zvyšok nároku zamietol. V rámci troch sťažností podaných v rokoch 2012 a 2016 požadoval finančník 66-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Sťažnosť na dĺžku trestného konania
Jaroslav Haščák sa na ESĽP sťažoval na základe článku osem Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy“.
Haščák žiada od štátu ospravedlnenie alebo miliónové odškodné za jeho uväznenie týkajúce sa kauzy Gorila
Ďalej sa sťažoval na dĺžku trestného konania, ktoré bolo údajne proti nemu v tejto súvislosti vedené a na porušenie práva na prezumpciu neviny. Tvrdil, že v rámci vyšetrovania tzv. kauzy Gorila, v priebehu ktorého bol opakovane vypočúvaný ako svedok, bol v skutočnosti materiálne obvinenou osobou.
Ďalej tvrdil, že verejné vyjadrenia štátnych predstaviteľov vo vzťahu k jeho osobe v tomto ohľade porušili jeho právo na prezumpciu neviny.