Britský premiér Boris Johnson len niekoľko týždňov po nástupe do úradu narazil na silného súpera na domácej pôde. Poslanci dolnej komory britského parlamentu, vrátane desiatok poslancov za jeho vlastnú Konzervatívnu stranu, mu zákonom zakázali brexit „bez dohody“.
Práve to bol pritom jeho preferovaný scenár v prípade, ak sa mu nepodarí dosiahnuť s EÚ novú dohodu o brexite, čo sa mu podľa všetkého nepodarí. Za zákon zakazujúci brexit „na divoko“ hlasovalo najprv v prvom čítaní 329 a proti nemu 300 poslancov, a po ďalšej diskusii ho v druhom, definitívnom hlasovaní podporilo 327 poslancov, proti ich bolo 299.
Problém v Snemovni lordov
Zákon ešte musí schváliť aj horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov, pričom to, či ňou prejde, ešte nie je úplne isté. Viacerí lordi, ktorí sú stúpencami brexitu, už napríklad avizovali, že sa budú snažiť ohroziť prijatie zákona tým spôsobom, že k nemu budú donekonečna vznášať pripomienky a príspevky do diskusie, až kým vyprší časový limit na jeho prijatie.
Premiér Johnson už v utorok večer potvrdil, že ak parlament tento zákon prijme, plánuje navrhnúť predčasné voľby. Vyhlásenie predčasných volieb by potom museli schváliť dve tretiny poslancov. Pre predčasné voľby už Johnson podľa niektorých zdrojov vybral aj termín – 14. október.
Zákon, ktorý má znemožniť Johnsonovi uskutočniť 31. októbra brexit „bez dohody“, teda vystúpenie krajiny z Európskej únie bez dohody s EÚ, ktorá by ho upravovala, podporili v parlamente nielen opoziční labouristi a liberáli, ale aj časť poslancov Konzervatívnej strany.
Summit o brexite
Podľa tohto návrhu, ak sa do 19. októbra nepodarí dosiahnuť novú dohodu s úniou o brexite, časový limit na jeho uskutočnenie sa posunie o ďalšie tri mesiace, teda do 31. januára. Termín 19. októbra je zvolený preto, lebo deň predtým sa skončí najbližší summit EÚ, ktorého hlavnou témou bude podľa všetkého práve brexit.
Britský premiér sa ešte v pondelok večer posťažoval, že ak poslanci tento zákon prijmú, znemožnia mu tým ďalšie rokovania s Európskou úniou o novej dohode o brexite.
Johnson totiž napriek jasnému a opakovanému „nie“ zo strany predstaviteľov únie tvrdí, že zmena dohody je ešte možná, a to údajne najmä teraz, keď únia vidí, že pod jeho vedením je Británia „pripravená odísť z EÚ stoj čo stoj“.
Chce zmenu dohody s Európskou úniou
Práve obávaný brexit „bez dohody“ je podľa mnohých pozorovateľov scenár, o ktorý sa Johnson usiluje. Deklaruje síce, že chce donútiť úniu na zmenu aktuálnej dohody o brexite, keďže tá Londýnu nevyhovuje, no ide už len o vojnu slov medzi ním a predstaviteľmi EÚ, ktorí mu opakovane potvrdili, že túto rozsiahlu a komplikovanú dohodu už znova otvárať nebudú. Johnson stále trvá na tom, že Británia musí úniu opustiť v aktuálne dohodnutom termíne, ktorým je 31. október, či už s dohodou, alebo bez nej.
Z tohto scenára majú nočné mory nielen zástancovia európskej integrácie, ale aj predstavitelia britského biznisu a tiež akýchkoľvek subjektov, ktoré sú naviazané na európskych partnerov.
Najpálčivejšou otázkou je hranica medzi Írskom a Severným Írskom, ktorá sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ, a prípadné budovanie reálnych hraníc by tu ľahko mohlo podnietiť nové kolo násilností medzi severoírskymi unionistami a katolíkmi. Informácie pochádzajú z agentúry AP, webstránky britského denníka The Guardian a z archívu agentúry SITA.
