Štát na seba stále neprevzal zodpovednosť za pomoc obetiam domáceho násilia. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla Sylvia Gancárová, vedúca poradne pre obete domáceho násilia v neziskovej organizácii Centrum Slniečko.
Podľa právničky a bývalej policajnej vyšetrovateľky sa o obete domáceho násilia v súčasnosti starajú hlavne mimovládne organizácie v krízových centrách a bezpečných ženských domov. Gancárová usudzuje, že sa Slovensko zlepšilo v oblasti informovania verejnosti či platnej legislatíve. Prípadov domáceho násilia je však stále veľa a oproti iným krajinám v otázke pomoci obetiam Slovensko zaostáva.
Stačilo odkopírovať riešenie v Česku
„Niektoré zákony nenaplnili očakávania a potreby obetí ani profesionálov, ktorí s nimi pracujú. Niektoré legislatívne zmeny neboli urobené zmysluplne, koncepčne, dostatočne odborne a s ohľadom na už existujúcu legislatívnu úpravu trestného procesu,“ povedala Gancárová.
WHO znepokojuje nárast domáceho násilia počas pandémie, počet hovorov na linky pomoci vzrástol až päťnásobne
Účinnosť zákona o obetiach trestných činov podľa nej napríklad vniesla do zabehnutého systému vyšetrovania chaos a skomplikovala prácu vyšetrovateľom a súdom. Na jednej strane týmto zákonom štát garantoval právo na pomoc obetiam, na strane druhej ju však nezabezpečil a ani nevytvoril subjekty, ktoré by ju mali poskytovať. Akreditáciu tak získalo zatiaľ desať mimovládnych organizácií, nie každá však pracuje s obeťami domáceho násilia. Tie, ktoré pracujú, zase pre nedostatok financií často nedokážu obetiam poskytnúť dostatočne kvalitnú pomoc.
Podľa Gancárovej pritom stačilo odkopírovať riešenie, ktoré zaviedla Česká republika, kde štát priamo pre výkon pomoci obetiam spoločne s mimovládnym sektorom vytvoril dostatočný počet intervenčných centier na pomoc obetiam a vhodne ich lokalizoval v každom kraji. Na ich vytvorenie pritom využili sieť existujúcich mimovládnych organizácií, ktoré majú skúsenosť s prácou s obeťami násilia. Tieto centrá trvalo finančne podporujú.
Centrá prepojené na políciu
Centrá sú prepojené priamo na políciu, odkiaľ dostávajú informácie o obetiach. Tieto obete potom kontaktujú a ponúkajú im pomoc. Tento model prevzala Česká republika z Rakúska, kde funguje už roky. O jeho zavedenie do praxe na Slovensku sa usiluje práve nitrianskej Centrum Slniečko, ktoré v roku 2019 podpísalo dohodu s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Nitre. Po vykázaní násilnej osoby z domácnosti políciou kontaktuje centrum ohrozenú osobu a ponúka jej bezplatne právnu, sociálnu aj psychologickú pomoc. Ide hlavne o spísanie návrhu na súd či sprevádzanie trestným konaním alebo intervenciu psychológa.
„V Nórsku napríklad existuje sieť nízkonákladových bytov, ktoré sú k dispozícii obetiam ako štart do života. Obete „z diaľky“ sprevádzajú pracovníci mimovládnych organizácií, poskytujú im ďalej pomoc a podporu, ale motivujú ich, aby si svoj život riadili samé. Ponúkajú aj ubytovanie v krízových centrách, to je však určené prioritne pre obete, ktoré sa musia pred násilníkom ukrývať. Žijú tam v čase, kedy sa ich vec rieši na polícii či súde,“ uviedla Gancárová.
Dodáva, že obeťami domáceho násilia sú ženy, deti aj muži. V prípade týrania žien ide zväčša o fyzické a psychické násilie. V prípade týrania mužov ide zväčša o psychické násilie. Najviac sa o násilí na mužoch hovorí v súvislosti s odlúčením od detí v čase po rozvode či rozchode s partnerkou. Jedným zo spôsobov, ako mužom ubližovať, je najmä to, že im ženy z pomsty zabraňujú stretávať sa s deťmi alebo na deti vplývajú tak, že tie samé odmietajú styk s druhým rodičom. Násilím trpia rovnako seniori zo strany svojich závislých alebo psychicky chorých synov či vnukov. Sú bití, oberaní o dôchodok aj zastrašovaní.