BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) – Vláda nemusí podľa rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR zverejňovať zvukové záznamy z rokovaní. Autor ústavnej sťažnosti, poslanec parlamentu a podpredseda OKS Ondrej Dostál, ktorý sa od bývalej vlády Roberta Fica týchto záznamov domáhal, dnes agentúru SITA informoval, že ÚS SR potvrdil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto kauze a odobril názor, že pojem „neverejnosť rokovania vlády“ znamená, že verejnosť nemôže byť na rokovaní vlády prítomná ani nemá mať prístup k informáciám, ktoré sú zachytené na zvukovom zázname z rokovania.
Dostál považuje rozhodnutie ÚS SR za omyl, pretože jeho argumentácia nie je vôbec presvedčivá a očakával by, že bude dôkladnejšia a kvalitnejšia. Podčiarkol, že podľa ústavy možno obmedziť prístup k informáciám iba v takej „nevyhnutnej miere“, ktorá je potrebná na ochranu citlivých informácií, pričom súd nevysvetlil, prečo nestačí utajiť len citlivé časti nahrávky. Poslanec sa nazdáva, že ÚS SR vôbec nezohľadnil, že môžu nastať prípady, keď je zverejnenie určitých častí zvukového záznamu potrebné na kontrolu vlády a teda vo verejnom záujme. „Posúdenie takýchto ústavných argumentov je úlohou a poslaním Ústavného súdu SR, avšak ten sa k týmto ústavným argumentom, bohužiaľ, vôbec nevyjadril,“ myslí si Dostál.
Súdu tiež vyčítal, že hoci sa odvoláva na nariadenie EÚ a cituje z neho, že ak je to potrebné na zabezpečenie spôsobilosti uskutočňovať svoje úlohy, orgány by mali mať možnosť chrániť svoje vnútorné konzultácie a porady, úplne opomenul iné ustanovenie toho istého nariadenia, ktoré výslovne hovorí, že aj informácie z vnútorných konzultácií a porád možno zverejniť, ak je na tom verejný záujem.
Podľa právnika Petra Wilflinga zo združenia Via Iuris, ktoré sprostredkovalo právne zastupovanie, sa týmto rozhodnutím skončila možnosť domôcť sa záznamov prostredníctvom slovenských orgánov. „Teoreticky by bolo možné obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva, treba to však zvážiť. Je to náročný a zdĺhavý proces,“ povedal pre agentúru SITA. Jednoduchšou cestou by podľa právnika bolo zmeniť kompetenčný zákon a špecifikovať, ktoré časti zvukových záznamov možno verejnosti sprístupniť a ktoré treba chrániť.
Dostál od Úradu vlády SR žiadal záznamy, z ktorých chcel zistiť, či nová Ficova vláda v roku 2006 pri odvolávaní štátnych tajomníkov neporušila zákon. Na zasadnutí údajne odvolanie štátnych tajomníkov navrhol premiér, kým zákon hovorí, že takýto návrh podáva minister. Keďže úrad nahrávku odmietol vydať a všetci členovia vlády podpísali vyhlásenie, že so zverejnením záznamu nesúhlasia pre možný zásah do ich osobnostných práv, Dostál podal žalobu na súd a po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sa obrátil na Ústavný súd SR so žalobou pre porušenie ústavného práva na informácie a na spravodlivý proces. Namietal, že súdy nedostatočne vysvetlili zamietavé rozhodnutia o jeho žalobách.
Zvukové záznamy z rokovaní úrad vlády nezverejňuje ani dnes. Podľa hovorcu premiérky Ivety Radičovej Rada Baťa to neumožňuje kompetenčný zákon. Zároveň podotkol, že takýto prístup má svoj význam a umožňuje členom vlády pracovať. „Rokovanie kabinetu by sa inak zmenilo na sériu verejných vystúpení a musel by sa nájsť alternatívny priestor na prijímanie rozhodnutí,“ nazdáva sa. Súčasný stav však podľa neho nemusí byť definitívny a v budúcnosti sa môže zmeniť.