V malokarpatských vinohradoch sa s obľubou zdržuje drobná zver ako zajac, bažant, vinice sa zapáčili srnčej zveri, diviakom, ba nie je zriedkavosťou v nich vidieť daniela, či dokonca karpatského jeleňa. Bežnou samozrejmosťou sú líšky a jazvece. Vinice sa zapáčili aj mnohým druhom spevavcov, z ktorých však niektoré druhy spôsobujú na úrode hrozna veľké škody. Ide najmä o početné, až tisíc-členné kŕdle škorcov a drozdov, ktoré podnikajú na dozrievajúce hrozno doslova likvidačné nálety.
Škody vznikajú najmä naďobávaním bobúľ. Vraví sa, že škorec nikdy neďobne dvakrát do tej istej bobule. Poškodzujú ich aj obíjaním krídlami a neustálym prelietaním po strapcoch a halúzkach. A tak veľké škody spôsobia ani nie priamou konzumáciou hrozna, ale jeho poškodením a následným zhnitím.
Vinohradníci sa bránia nájazdom škorcov rôznymi spôsobmi. Žiaľ, niektoré nie sú v súlade s ochranou voľne žijúcej zveri. Po vzore rakúskych vinohradníkov začali dávať na stĺpiky karbidové náložky, ktoré vybuchovali v určitých intervaloch. Boli tiež tendencie najímať si poľovníkov, ktorí sa prechádzali po viniciach a plašili škorce výstrelmi z brokovníc. Tento postup sa neukázal ako efektívny. Škorce sú u nás celoročne chránené a pri svojej povestnej prefíkanosti rýchlo pochopili, že čo ako hlučné rany im neubližujú, a tak v podstate len na pár sekúnd vzlietali, aby sa znovu usadili na kroch viniča. Navyše, výbuchy plašili a vytláčali zver, ktorá vo viniciach žije a pritom prakticky žiadne škody nespôsobuje. Málo efektívne sa ukázalo byť aj používanie plynových diel, ultrazvukových plašičov, či zvukových zariadení napodobňujúcich hlasy pernatých dravcov. A problémová, dnes už nepoužívaná metóda spočívala v rozvesovaní odstrelených vrán, či dravcov na stĺpiky vinohradov. Škorce to dokázalo vyrušiť z hodovania maximálne na jeden až dva dni.
Najefektívnejšou ochranou sa ukazuje byť naťahovanie jemných sietí ponad jednotlivé riadky vinohradu. Tento spôsob používajú najmä vinohradníci v produktívnych oblastiach južnej Moravy. Je to však veľmi náročná a drahá metóda, ktorá pri nízkych nákupných cenách hrozna v našich podmienkach nemá veľkú šancu na uplatnenie. Najnovšiu lacnejšiu a pritom efektívnejšiu biologickú ochranu viníc ponúkajú chovatelia sokolov, či jastrabov. Pravidelné návštevy vo vinohradoch a prelety týchto dravcov ponad vinicami s dozrievajúcim hroznom sú vysoko účinné. Nebezpečný a pritom vycvičený letiaci predátor vyvoláva v kŕdľoch škorcov pocit strachu, ktorý je oveľa silnejší než ich prirodzený pud pažravosti. Dva – tri sokoly dokážu spoľahlivo ochrániť až 50 hektárov viníc.
Dravce do prírody patria, sú jej okrasou. Koncom leta už vážnejšie škody na malej zveri v revíroch nespôsobujú. Bude preto zaujímavé sledovať, do akej miery sa táto nová ponuka biologickej ochrany vinohradov osvedčí v praxi.
