V nesledujúcu nedeľu budeme čítať tento úryvok z evanjelia podľa Lukáša:
Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘
Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“
Toľko evanjelista… Nedávno som počul zaujímavý vtip: „Keby si dostal na výber dosiahnutie jednej z dvoch možností: Buď by si sa mohol stať neuveriteľne bohatý, alebo by mohol zavládnuť celosvetový mier, akej farby by bolo tvoje Lamborghini?“
Žart vychádza z predpokladu, že v každom, z nás je túžba po bohatstve, po materiálnom zabezpečení, po tom, aby nám nič nechýbalo… A naozaj, biedy sa prirodzene bojíme… A nielen biedy nás samých, ale ako veľmi sa rodičia hrozia myšlienky, že by nedokázali slušne zabezpečiť svojich drahých…. Táto obava je tak pochopiteľná, tak prirodzene ľudská, že človeka veľmi ľahko môže priviesť k prekročeniu tenkej hranice, za ktorou to už nie je v poriadku, k stavu, pred ktorým nás Ježiš varoval slovami: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti!“
Chamtivosť je hrozný jed pre dušu. A pritom, je tak rozšírená…. Niekedy veľmi viditeľná – vo forme nepoctivosti, vykorisťovania, nespravodlivosti, otročenia aj na úkor vzťahov a nezachovávania nedeľného odpočinku, závisti vo všetkých možných odtieňoch…. Inokedy je táto chamtivosť tak rafinovane skrývaná, maskovaná pod všelijakými ušľachtilými pomenovaniami skutočnosti: Veď chcem len zabezpečiť rodinu… chcem len spravodlivosť… chcem len, čo mi patrí….. som len šikovný a využívam príležitosti…. Človek je tak dobrý v klamaní seba… veď aj musí byť… nikto predsa nepovie, že chce zlo a robí zlo…. a keď ho predsa len robí, musí sám seba presvedčiť, že tomu tak nie je….
A to je jed pre dušu človeka…. Chamtivý človek sa nemôže rozvíjať podľa projektu, podľa ktorého bol skonštruovaný, teda „na Boží obraz…“. A to sa prejaví aj vo vzťahoch“ rodiny, rozvadené pre majetky, mrzuté susedstvá, chladní ľudia bez úsmevu…
Za Ježišom prišiel človek, pohádaný s bratom pre dedičstvo…. Aký častý prípad… Koľko krát sme to už všetci zažili…. Človek cíti krivdu a vie si svoju pravdu obhájiť… A ako dobre si vie svoju pravdu obhájiť, veď koľké hodiny možno aj denne si vzniknutú situáciu už v sebe prehrával, analyzoval, rozmýšľal plný trpkosti a túžbe po víťazstve spravodlivosti… Tej jeho spravodlivosti…. Keď však počúvate druhú stranu, tá ma svoju pravdu, rovnako premyslenú, rovnako silnú…. a zvyčajne obe stránky sporou majú svojich poslucháčov a pritakávačov…. Tieto spory delia nielen jedincov, ale aj spoločnosti…
Pán Ježiš sa do takéhoto sporu nedal zapliesť….„Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A vedzme, že ani do našich osobných sporov sa nedá zapliesť…. On sa len obracia na tých, čo sú ochotní ho počúvať. Chráňte sa každej chamtivosti. Nedajte si otráviť srdcia… Odhaľujte ju zu v zárodku a pravdivo pomenujte veci… Život je viac, ako mať…. Vzťahy sú viac, ako plná peňaženka…. Nie je rozumné hromadiť poklady na zemi a pred Bohom nebyť bohatými…
Pozor, aby sme si nezamieňali cieľ s prostriedkami na jeho dosiahnutie. Cieľom je Boh a človek, v ktorom môžeme Boha milovať, všetko ostatné je len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.
Úvaha k evanjeliu na 18. nedeľu v roku, 4. augusta 2013od Miroslava Klimanta, farského administrátora z Turčianskeho Petra