Kedy je vhodné hovoriť s alkoholikom o jeho stave? Ako tvrdí jedna manželka: „Keď je opitý, tak sa nedá, lebo zúri a keď je triezvy, tak to podľa neho nie je problém.“
Podobne to je niekedy aj s rozhnevanou ženou: „Teraz buď ticho! Nechcem nič počuť, všetko viem!“ Proste chce sa hnevať. Nechce komunikovať.
Ako ťažko je niekedy nájsť čas, priestor pre dialóg. A predsa človek túži s tým druhým hovoriť. A ešte viac než inokedy chceme komunikovať so svojimi blízkymi na Vianoce. Veď je to pre nás čas stretnutia rodiny, pokoja, porozumenia a pozitívnej zmeny v našich vzťahoch.
Vianoce sú však sviatky komunikácie aj najhlbším dôvodom svojej existencie, svojou podstatou. Ich jadro spočíva v tom, že Boh tak túžil osloviť človeka, že jeho Slovo sa až zhmotnilo, zviditeľnilo, „stalo sa telom“, ako budeme počuť viackrát počas sviatkov citát zo slávneho prológu Jánovho evanjelia.
Ponuka komunikácie je aj štvrtá hodnota o ktorej si čítame z knihy proroka Izaiáša v tohtoročnej príprave na Vianoce. Tentoraz to nie je poézia, ale príbeh – či skôr dialóg o dialógu:
Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“
Pozrime sa na okolnosti tohto príbehu so slovenským biblistom Štefanom Pokorným: „Posolstvo Izaiášovej knihy o Emanuelovi je vložené do vyprávania o stretnutí proroka s júdskym kráľom Achazom. Stalo sa to v súvislosti s tzv. sýrsko-efraimskou vojnou. Preľaknutý Achaz sa púšťa do pochybnej diplomatickej akcie. Chce žiadať o pomoc proti bratskému Izraelu a Aramejcom asýrského kráľa Tiglatpilesára. Izaiáš ho varuje a snaží sa v ňom vzbudiť dôveru v Boha, ovšem bezvýsledne. Z Knihy kráľov sa dozvedáme, že kráľ predsa poslal poslov k asýrskemu kráľovi, aby žiadal o pomoc proti Aramejcom a Izraelitom. Nakoniec sa však sám stal poplatníkom asýrskeho kráľa. Pretože Achaz neuveril, na Júdsko prišli veľmi ťažké časy. Ale Izaiášovo proroctvo sa stalo posolstvom útechy po babylonskom zajatí a prví kresťania ho aplikovali na Ježiša Krista“.
Príbeh na jednej strane svedčí o úžasnej opätovnej božej snahe osloviť človeka s ponukou pomoci; na druhej strane ukazuje, prečo človek často odmieta túto ponuku. Achaz nechcel komunikovať s Bohom, lebo vedel, že jeho názor je iný. A on nechcel zmeniť svoj názor.
Príbeh o dialógu nám takto ukazuje nielen ďalšiu hodnotu Vianoc – Ponuku komunikácie – ale i cestu k prijatiu, dosiahnutiu tejto hodnoty. Tou cestou je ochota zmeniť svoj pohľad, názor, presvedčenie, ba i svoj život. Ak na túto cestu vykročíme, stávame sa otvorení pre dialóg s Bohom i človekom.
Pekne to vyzerá, ale nie je to ľahké. Lebo zmena presvedčenia, pohľadu, názoru… znamená uznať že som sa mýlil, ba neraz že som klamal sám seba. I svoje okolie. A to sa ťažko priznáva. A čím sme starší, alebo váženejší, tým ťažšie. Poprieť svoje myslenie, svoje výroky, rozhodnutia… hrôza!
Ale oplatí sa to! Lebo je to oslobodzujúce. Ak napríklad spomínaný alkoholik bude ochotný zmeniť svoj pohľad na seba, priznať si pravdu o závislosti, nielenže o probléme bude hovoriť so svojou ženou, ale môže ho s jej pomocou i vyriešiť. Alebo ak nahnevaná žena bude ochotná počúvať vysvetlenie svojho muža, zistí, že mešká z práce nie preto, že sa venoval kolegyni, lež preto, že hľadal vybraný darček pod stromček práve pre ňu.
Naozaj – oplatí sa vykročiť na cestu k dialógu, teda pestovať v sebe ochotu zmeniť svoj pohľad, názor, presvedčenie i život.
Vráťme sa však na záver k otázke, ktorú som nastolil v úvode: Kedy je vhodný čas hovoriť s človekom, ktorý je pre dialóg zatvorený, nechce komunikovať? Z Izaiášovho príbehu plynie odpoveď, že vždy, keď on sám prejaví spomínanú ochotu. Aspoň trochu. Dovtedy je podľa božieho vzoru potrebné dať mu znamenie: Aj keď možno teraz nechceš, som tu pri tebe a pre teba a chcem ti pomôcť. Ak to dokážeme, staneme sa podobnými tomu, ktorý je pôvodcom Vianoc, ktorého „Slovo sa stalo telom“.
Prajem Vám teda k Vianociam:
– pokoj,
– porozumenie,
– pozitívnu zmenu
– i ponuku komunikácie. Ochotu počúvať a prijať pravdu, alebo snahu túto ponuku svojim blízkym urobiť. Ak to dokážeme, naše Vianoce budú skutočne šťastné a veselé.
