BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) – Dokument Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorý vznikol pod vedením Ekonomického ústavu SAV navrhuje metódy a opatrenia, nimi by sa Slovensko malo dopracovať k cieľu, ktorý ten istý ústav definoval v inom materiáli – Slovensko by malo sledovať cestu „znalostne sociálneho modelu“. Uviedol Radovan Ďurana, analytik verejných financií a hospodárskej politiky v INESS. Podľa neho tvorcovia stratégie pri tvorbe materiálu vychádzajú z predpokladu, že vývoj spoločnosti je možné riadiť, kontrolovať a smerovať ho tak k žiadanému cieľu v dlhodobom horizonte. A to aj napriek tomu, že spoločnosť je živý organizmus pozostávajúci z rozhodnutí a konaní jednotlivcov, ktorých potreby a preferencie sa v čase menia.
Jedným z návrhov na zvýšenie kvality verejných politík je uplatňovanie technokratického prístupu, zapájanie vedeckých inštitúcii do prípravy a formulovania verejných a hospodárskych politík. „Stratégia je rozsiahly dokument, ktorý postihuje mnoho oblastí spoločenského života, ja spomeniem niekoľko návrhov z ekonomickej oblasti a z oblasti verejných financií,“ dodal analytik.
Autori SAV považuju súčasnú relatívne nízku daňovú kvótu za neudržateľnú, resp. nezlučiteľnú s budovaním znalostne sociálneho modelu. Nenavrhujú však jej výrazné zmeny, len jej mierne navýšenie, ktoré by malo byť dosiahnuté zvýšením podielu majetkových daní, prípadne zavedením progresivity do zdaňovania fyzických osôb. Vytváranie znalostnej ekonomiky by malo byť podporované daňovými úľavami. Investičné stimuly – podpora by mala rozlišovať nielen región, ale aj mieru pridanej hodnoty, konštatuje Ďurana.
Za rozhodujúce považujú dosahovať hospodársky rast, ktorý by priblížil výkonnosť slovenskej ekonomiky a životnej úrovne vyspelým krajinám EÚ. Nemalo by sa tak však stať prostredníctvom nekontrolovaného rastu, malo by ísť o rast ktorý bude vytvárať znalostnú ekonomiku.
Výraznými zmenami sú návrhy v dôchodkovom zabezpečení. Autori stratégie uvažujú o znižovaní podielu sadzby odvodov do II. piliera. a to až o polovicu, na 4-4,5%. Pripúšťajú parametrické zmeny v prvom pilieri. Podľa Ďuranu je v tomto dokumente nedostatočne zdôraznená a analyzovaná kritická situácia v prvom pilieri, vrátane hrozby demografických zmien, pričom samotný návrh – získať viac prostriedkov pre prvý pilier, to naznačuje.
