BRATISLAVA 23. augusta (WEBNOVINY) – Podpredseda SMK Miklós Duray si dal už v pätnástich rokoch záväzok, že svoj život chce venovať Maďarom žijúcim na Slovensku. „Takáto veta je samozrejme prázdna. V podstate neobsažná. Jedine je ju možné naplniť činnosťou. A nie jednotvárnou. Od toho času som sa snažil toto predsavzatie realizovať rôznym spôsobom. Vždy som prišiel na to, že ak na jednom území žijú dva národy, alebo viac národov spoločne, tak sa nemôžu rozdeliť. Musia si navzájom pomáhať a uznávať svoje odlišnosti. Tú svoju vyrieknutú vetu som sa snažil realizovať v takýchto intenciách,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Duray. Zároveň však dodal, že toto svoje ľudské poslanie plní nedostatočne.
Keď došlo k zmene systému v roku 1989, práve preto Duray založil Spolužitie, aby rôzne spoločenstvá, ktoré majú podobné problémy sa mohli navzájom posilniť. „Ale prišiel som na to, že to bola idea. V skutočnosti to nefungovalo. Teraz prichádzam pomaly na to, že v podstate ani nemôže fungovať, lebo sme stratili pocit spoluzodpovednosti, trpezlivosti, vzájomnej úcty a schopnosti na takú spoluprácu, aby sme v spoločenskom dianí, v ktorom nemôžeme byť rozdelení ani štátnymi hranicami, neurážali toho druhého. Tá sebeckosť vždy vyjde tak najavo, že znemožňuje úspešnú spoluprácu. Takže sme individualisti. To nie je nejaký národný rys, ale nadnárodný,“ vyhlásil Duray.
Podľa Duraya, individualizmus a sebeckosť tu boli aj za komunizmu. „I keď taká mlčanlivá solidarita vtedy bola väčšia, lebo vtedy bol jednoduchší systém. Na jednej strane bola politická a štátna moc, na druhej strane boli ľudia. Medzi tým boli tí, ktorí sa snažili vymykať sa štátnej moci. Tá základná konfigurácia je teraz podobná, len s tým rozdielom, že politická a štátna moc nemá možnosti tak priamo utláčať ako za komunizmu. Keď sú demokratické štruktúry, tak oveľa komplikovanejšie funguje útlak alebo nátlak,“ uviedol Duray. Upozornil, že aj v demokracii existuje útlak a nátlak, len veľmi komplikovane. „Z toho dôvodu niekedy neúspešne. Môže mať úspech aj jednotlivec aj skupina ľudí voči moci,“ dodal.
Duray sa rozhodol venovať svoj život Maďarom žijúcim na Slovensku, pretože sa narodil v takom prostredí, v ktorom to bol denný problém. „V roku 1944 sme sa museli skrývať pred sovietmi, pred postupujúcim frontom. Potom sme sa museli skrývať pred Slovákmi, pred tými Slovákmi, ktorí prišli budovať nový systém po vojne. Matka, otec boli v nemilosti. Nemali zamestnanie. Sestru na slovenskej škole, lebo maďarské neboli, často bili. Ja sa nehnevám na tých ľudí. Uvedomujem si, že po vojne bola situácia taká istá ako vo vojne. Len tí, čo stáli proti sebe sa vymenili. Vôbec nikoho neviním za to, že mne alebo mojej rodine ublížil, lebo potom by sme museli hľadať konkrétnu osobu, ktorá to robila. Ťažko by som sa mohol pozrieť do zrkadla, keby som teraz začal niekoho z toho obdobia obviňovať. Tieto veci treba vidieť kauzálne, ale koho by som mal z toho obviňovať? Vás, alebo suseda,“ opýtal sa Duray s tým, že generalizovať by bolo nesprávne. „Urobil by som tú istú chybu, ktorú robili proti mne,“ dodal.
SITA