Doterajší minister financií Eduard Heger (OĽaNO) by mohol byť čoskoro ôsmy politik, ktorý sa od vzniku Slovenskej republiky stane novým premiérom. Jeho vzostup v politike nadobudol raketovú rýchlosť. V roku 2016 bol ešte neznámym poslancom za hnutie OĽaNO. Teraz môže nahradiť súčasného premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý je vo funkcii sotva niečo vyše roka.
Portál SITA.sk už pred týždňom priniesol informáciu z prostredia OĽaNO a SaS, že Heger je pripravený prevziať post predsedu vlády. Heger vo štvrtok 25. marca v TV JOJ povedal, že „keď budem musieť čeliť tejto otázke, tak určite sa jej postavím čelom“.
Eduard Heger nevylúčil, že by prijal nomináciu do funkcie predsedu vlády
Angažovaný kresťan v politike
Heger je rodený Bratislavčan, otec štyroch detí, praktizujúci katolík. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave obchod a marketing.
Je príkladom angažovaného človeka, ktorý bol známy v kresťanskej komunite a vo voľbách v roku 2016 sa prekrúžkoval do parlamentu vďaka zisku viac ako 15-tisíc prednostných hlasov. V parlamente patril medzi aktívnych rečníkov, pomerne často sa zapájal do debát.
Zdržanlivý a nie je dominantný
Pre koaličných partnerov by mal byť prijateľným partnerom. Ako o človeku, ktorý profesionálne vedie vládu, o ňom pred časom hovoril líder SaS Richard Sulík.
Heger pôsobí otvorene. S politickými oponentami na verejnosti diskutuje zápalisto bez toho, aby vystupoval arogantne, používal nevhodné slová či dokonca urážky. Rétorickými schopnosťami však neprevyšuje úroveň lídra OĽaNO Matoviča.
Sociológ Martin Slosiarik hovorí, že Heger bol zatiaľ v úzadí napriek tomu, že zastáva dôležitú funkciu ministra financií. V komunikácii premiér Matovič výrazne prevažoval nad ostatnými ministrami.
Prezidentka môže ukázať silu. Po demisii premiéra by nemusela pustiť Matoviča so Sulíkom znovu do vlády
Podľa sociológa sa Heger javí ako pokojný a rozvážny typ, ktorý nešiel do konfliktov. Verejnosť by ho mohla vnímať ako politika, ktorý je rozhodne iný ako Matovič.
„Mohol by byť viac kooperujúci, ochotný prijímať kompromisy. Z jeho doterajšieho vystupovania mám pocit, že nie je tak výrazný a dominantný. V porovnaní s Matovičom sa javí viac partnerský. Je zdržanlivejší, racionálny, menej emocionálny,“ zhodnotil sociológ.
Pod dohľadom tútora?
Budúci premiér bude pod tlakom, ako novú situáciu zvládne a či sa odpúta od Matoviča, ktorý zrejme bude mať tendenciu dohliadať na svojho nástupcu.
Či bude Heger chápaný ako Matovičov človek, bude podľa sociológa závisieť od toho, do akej miery sa rozhodne Matovič ako šéf hnutia OĽaNO zasahovať do práce potenciálneho premiéra.
Ak pôjde podľa Slosiarika o tútorský vzťah či vzťah učiteľ – žiak, tak to nebude pre Hegera dobré aj z hľadiska jeho vnímania verejnosťou.
„Neočakávam, že sa to teraz otočí, ľudia budú OĽaNO milovať a preferencie mu začnú rásť. Ide skôr o upokojenie situácie vo vládnej koalícii,“ mienil Slosiarik.
Iný šéf na vláde a iný na koaličnej rade
V minulosti boli modely, kedy premiér nebol zároveň šéfom najsilnejšieho vládneho subjektu a časom tento fenomén priniesol stranícke pnutie.
Príkladom je nedávna minulosť strany Smer. Šéfa strany Roberta Fica nahradil na poste premiéra podpredseda Smeru Peter Pellegrini. Po vyše dvoch rokoch Pellegrini domovskú stranu opustil a s odídencami založil konkurenčný subjekt.
Problémový vzťah mali aj Mikuláš Dzurinda a Iveta Radičová. Vo vláde Dzurindovi šéfovala a v strane to bolo naopak. V roku 2010 Dzurinda tvrdil, že rozpor s Radičovou vyrábajú novinári.
Záleží, aké budú plány lídra OĽaNO
Sociológ hovorí, že Radičová bola skôr partnerom Dzurindovi s jasnými stanoviskami. Pri vzťahu Fico – Pellegrini má Slosiarik pocit, že viac išlo o vzťah nadriadeného a podriadeného.
Podľa sociológa zatiaľ sú len isté očakávania pri vzťahu Matovič – Heger. „Ak pôjde o poťahovanie nitiek zozadu, problém môže vybublať,“ poznamenal sociológ.
Časť poslancov OĽaNO stojí za Matovičom. Chcú nás zničiť, lebo im smrdíme a zavadziame v ceste, tvrdia
Nateraz ťažko predvídať, či Matovič nezačne Hegera časom vnímať ako konkurenta, ktorý by mohol prípadne rozštiepiť OĽaNO.
Podľa Slosiarika je Matovič v strednom veku, stále je vitálny. Záleží, či plánuje ostať v politike. „Ak nie, je pre neho dobré a vhodné, ak mu vyrastie v strane osobnosť a OĽaNO nezomrie s Matovičom. Ak sa chce Matovič v politike ďalej realizovať, môže to byť problém,“ doplnil sociológ.
Sekunda medzi demisiou a novou vládou
Nástup Hegera brzdí neukončená kríza v koalícii, ktorá trvá už mesiac. Z vlády odišli všetci ministri za SaS. Tá spolu so stranou Za ľudí žiada demisiu súčasného premiéra Matoviča. Za ľudí trvá na tom, aby koalícia pokračovala v pôvodnom zložení štyroch politických subjektov. Ak sa situácia do pondelka 29. marca nevyrieši, strana odíde z koalície.
Premiér Matovič demisiu zatiaľ nepodal. Heger v TV JOJ tvrdil, že akonáhle by podal demisiu, tak je bezvládie. Pýtal sa, kto bude prijímať opatrenia, kým sa nezostaví nová vláda.
„Prinesme pani prezidentke takto na stôl mená a povedzme – pani prezidentka, tu sú mená s touto demisiou vymenujte tieto mená. Viete, aký tam bude časový rozdiel medzi bývalou vládou a novou vládou? Jedna sekunda,“ povedal Heger.
V ústave je však niečo iné, ako rozprával Heger. Právnik Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK uviedol, že ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
„Pokiaľ hlava štátu prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Stav bezvládia preto nehrozí. Aj vláda v demisii v čase pred vymenovaním novej vlády môže prijímať rozhodnutia týkajúce sa núdzového stavu, a môže napríklad aj predkladať Národnej rade SR potrebné návrhy zákonov,“ vysvetlil Bujňák.
Obavy z vlády úradníkov nie sú zrejme na mieste
Z vyjadrení Hegera tiež vyplynulo, že OĽaNO záleží na tom, aby bol medzi demisiou vlády a vymenovaním novej exekutívy minimálny časový odstup.
Podľa Bujňáka ide zrejme o obavu, že hlava štátu by po demisii vlády mohla teoreticky vymenovať tzv. vládu nestraníkov, resp. úradnícku vládu. Pripomenul, že mandát hlavy štátu získaný v priamych voľbách môže motivovať k omnoho autonómnejšiemu vystupovaniu.
„Napríklad v Českej republike vymenoval priamo volený prezident úradnícku vládu v júli 2013. Tá síce nezískala dôveru v Poslaneckej snemovni a v zmysle českej ústavy došlo k demisii vlády, no tá pokračovala ako vláda v demisii až do utvorenia novej vlády po predčasných voľbách,“ priblížil právnik.
Prezidentka môže ukázať silu. Po demisii premiéra by nemusela pustiť Matoviča so Sulíkom znovu do vlády
Ak by sa toto stalo na Slovensku, hlava štátu by podľa Bujňáka mala ešte silnejšie postavenie, a to kvôli zmene ústavy z roku 2011. Hlava štátu by takúto úradnícku vládu bez dôvery parlamentu odvolala, poverila by ju vykonávaním obmedzenej pôsobnosti, a pri dvoch okruhoch právomocí by vláda musela žiadať predchádzajúci súhlas prezidentky.
Išlo by o vymenúvanie a odvolávanie viacerých štátnych funkcionárov. Súhlas Čaputovej by bol podľa právnika tiež potrebný pri ďalších otázkach stanovených zákonom. Ako príklad spomenul schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády či štátnych tajomníkov.
„Je otázne, či je takáto obava na mieste, lebo hlava štátu sa už verejne vyjadrila, že aj po demisii bude post predsedu vlády patriť najsilnejšej parlamentnej strane,“ uzavrel Bujňák.