Štátni zamestnanci pracujú v chátrajúcich budovách, ale aj v lukratívnych privátnych centrách. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) s tým, že ekologizácia verejných budov, ku ktorej dlhodobo nabáda Európska komisia, sa nerealizovala.
NKÚ v analýze tiež skonštatoval, že viac ako desať rokov starý plán vlády vyriešiť priestory pre štátne orgány v Bratislave nevyšiel. V tlačovej správe o tom informoval Marek Papajčík z odboru komunikácie NKÚ SR.
Kontrolóri zistili, že pre chýbajúcu systematickú obnovu budov už mnohé neplnia ani minimálne štandardy. Úrady tak široko využívajú nájomné vzťahy za výhodné aj nevýhodné ceny. Ako príklad kontrolóri uviedli štátnu spoločnosti MH manažment či Slovenskú akreditačnú agentúru, ktoré najímali pre jedného zamestnanca priemerne 48 metrov štvorcových, kým ostatným inštitúciám stačí aj 10 metrov štvorcových.
Ceny nezodpovedajú lokalite
Nájomníci Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Národné centrum zdravotníckych informácií platia ceny, ktoré nezodpovedajú cenám v danej lokalite a Štatistický úrad SR platí v rovnakom objekte za prenájom o 40 percent mesačne viac ako iná štátna organizácia. Pôdohospodárska platobná agentúra prepláca nájomné o 30 percent.
Podnikatelia budú môcť opäť žiadať o dotácie na nájomné, Sulík prezradil aj presný dátum
Na Slovensku je 15-tisíc verejných budov, približne tri štvrtiny z nich boli postavené pred 30 až 60 rokmi. Len v období rokov 2015 – 2020 vzniklo 27 organizácií štátu (okrem škôl) a viac ako polovica organizácií si svoje priestory prenajíma.
K decembru 2020 analytická jednotka NKÚ analyzovala 114 zmlúv na nájom priestorov v Bratislave, ktoré podpísalo 67 organizácií. Podľa kontrolórov je spoločným menovateľom problémov fakt, že Slovensko nemá vypracovanú stratégiu vlastníctva a správy štátnych nehnuteľností, preto nevie prijímať strategické a dlhodobé rozhodnutia.
Presuny zamestnancov nie sú vždy efektívne
Rezort financií síce v roku 2016 zriadil centrálnu evidenciu štátneho majetku, jej potenciál je však nevyužitý. NKÚ odporúča okrem iného doplniť register o kľúčové ukazovatele efektívnosti ako napríklad plocha na jedného zamestnanca, prevádzkové náklady na meter štvorcový alebo miera obsadenosti.
Sulíkovo ministerstvo tretie kolo dotácií na nájomné ešte nespustí, podnikatelia si budú musieť počkať
NKÚ v analýze ďalej skonštatoval, že presuny štátnych zamestnancov z existujúceho úradu na nový úrad nie sú vždy efektívnou cestou, keďže si vyžadujú osobitné kancelárske priestory, ako napríklad MIRRI či Úrad pre reguláciu hazardných hier.
Ten mal vzniknúť len odčlenením zamestnancov z ministerstva financií a Finančnej správy, no napokon si pre nových zamestnancov prenajal kancelárske priestory až za 20-tisíc eur mesačne. Viaceré úrady, napríklad tie zaoberajúce sa ľudsko-právnou agendou alebo umelecké fondy, by bolo podľa NKÚ vhodné zjednotiť do zastrešujúcej organizácie a znížiť fixné náklady na prevádzku.
Štatistický úrad je zlou ukážkou
„Štatistický úrad je ukážkou, ako situáciu neriešiť. Kým ich vlastná budova je dlhodobo v zlom stave, štát namiesto investície do rekonštrukcie vlastné objekty predáva a platí vysoké nájomné v komerčnom objekte. Cena za meter štvorcový kancelárskej plochy pre štatistikov je o cca 40 percent vyššia, a cena skladových priestorov dokonca o 146 percent vyššia ako najvýhodnejšie nájomné v rovnakom objekte,“ uviedli kontrolóri.
Výsledky analýzy poukazujú podľa NKÚ na nevyhnutnosť prijatia celoštátnej stratégie a tiež vznik špecializovaného útvaru, ktorý bude zabezpečovať správu kancelárskych budov efektívne a hospodárne.