Národná banka Slovenska očakáva v najbližších mesiacoch rast spotrebiteľských cien sprevádzaný spomalením ekonomickej aktivity.
Ako však na utorkovej tlačovej konferencii povedal guvernér centrálnej banky Peter Kažimír, oba tieto javy považujú za dočasné. V rámci rastu cien pritom ide podľa neho o rekordné úrovne za posledných takmer desať rokov.
Riziko studenej zimy
Po tohtoročnom priemernom raste cien na úrovni 2,4 percenta by mala dynamika rastu v budúcom roku zrýchliť takmer na štyri percentá. Následne v roku 2023 by inflácia mala byť niekde nad dvomi percentami.
Je však podľa Kažimíra riziko, že inflácia bude vyššia. Je tu napríklad riziko studenej zimy, a teda tlak na dodávky plynu a energií. To by mohlo tlačiť ceny nahor, hlavne ceny energií. „O svoje slovo sa môže ešte prihlásiť aj pandémia,“ povedal Kažimír.
Väčšina firiem plánuje nábor, ale mnohí zamestnanci môžu pred Vianocami o prácu aj prísť
Slovensko je exportne orientovaná ekonomika. Naše firmy majú problém s dodávkami niektorých súčiastok. To podľa Kažimíra ovplyvňuje aj ekonomický rast.
„Odhadujeme, že ekonomický rast v tomto roku by mal byť o jeden bod nižšie, ako sme uvažovali, teda na úrovni 3,5 %,“ povedal Kažimír. V budúcom roku národná banka očakáva rast mierne nad šesť percent. „Predkrízovú úroveň dosiahneme zrejme až začiatkom budúceho roka,“ poznamenal Kažimír.
Problémy na trhu práce
Z pohľadu ekonomickej aktivity je pre Slovensko problém aj nízka zaočkovanosť. V porovnaní s ostatnými krajinami Európy zaostávame, z krajín eurozóny sme na tom podľa Kažimíra dokonca najhoršie. A to nás podľa neho robí zraniteľnými.
„Ak by sme si za príklad mali zobrať Dánsko, ktoré je premiantom v očkovaní, tak oproti Dánsku prichádzame o zhruba miliardu na domácej spotrebe. Pretože predpokladáme, že protipandemické opatrenia, aj keď budú oveľa menšie ako pri predchádzajúcich vlnách, opäť do určitej miery zasiahnu domácu spotrebu. To je cena za nízku ochotu očkovať sa,“ povedal Kažimír. A to môže mať podľa neho dopad na život istých sektorov našej ekonomiky.
Aj v rámci trhu práce centrálna banka očakáva isté problémy. Na jednej strane je značný nedostatok pracovníkov v niektorých sektoroch, na druhej strane stále nie sme na predkrízových úrovniach z hľadiska čísiel zamestnanosti.
Tieto dva paradoxy idú podľa Kažimíra proti sebe a môžu spôsobiť tlak pri cenovom vyjednávaní. „Avšak v nasledujúcich dvoch rokoch by už situácia na trhu práce mala byť lepšia a predkrízovú úroveň by sme mohli dosiahnuť v roku 2023,“ skonštatoval Kažimír. V nasledujúcich rokoch budú nominálne mzdy rásť podľa centrálnej banky v priemere okolo piatich percent.