BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Prepad bol v druhom štvrťroku ovplyvnený ako zahraničným tak aj domácim dopytom. Slovensko ako malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika dopláca na slabší záujem zo zahraničia. Pričom práve zahraničný dopyt, ktorý bol dôležitým ťahúňom našej ekonomiky, sa stal v čase krízy takpovediac jej Achillovou pätou. Ako uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská, na slabší dopyt zvonka ako prvé zareagovali pochopiteľne výrobné podniky. Tie boli pod tlakom krízy prinútené zužovať výrobu, rušiť prevádzky, posielať ľudí na celozávodné dovolenky, znižovať alebo minimálne zmrazovať zamestnancom mzdy. Mnohí Slováci sa ocitli aj bez práce.
Paradoxne sa ale zo Slovenska viac vyváža ako dováža, a tak čistý export pozitívne vplýva na výsledné číslo hrubého domáceho produktu. Strata zamestnania či slabšie príjmy ale vedú domácnosti k prehodnocovaniu doterajších nákupných návykov a šetria. V treťom štvrťroku bol na medziročnej báze zaznamenaný prvýkrát aj pokles v spotrebe verejnej správy. V čase krízy navyše firmy míňajú svoje zásoby a zaostávajú vo svojich investíciách.
Štatistický úrad Európskej únie Eurostat zverejnil stav niektorých ekonomík Európskej únie za tretí kvartál. Rast na medziročnej báze zaznamenalo spomedzi zverejnených ekonomík únie iba Poľsko. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom si už ale polepšilo viacero európskych ekonomík. Tak napríklad hrubý domáci produkt nášho najväčšieho obchodného partnera Nemecka síce v porovnaní s minulým rokom klesol o necelých päť percent, ale v porovnaní s minulým štvrťrokom prišlo k oživeniu a to o 0,7 %. Medziročný prepad v únii či v eurozóne bol o viac ako štyri percentá. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom bol už ale zaznamenaný nárast o pár desatín percenta.
Predpokladáme, že slovenská ekonomika dosiahla svoje dno v prvom kvartáli 2009. Možno povedať, že zo štvrťroka na štvrťrok sa situácia na Slovensku predsa len zlepšuje. V poslednom kvartáli očakávame ďalšie spomalenie prepadu. V budúcom roku už očakávame mierny rast ekonomiky. HDP Slovenska by tak v tomto roku mohol skončiť na úrovni – 4,8 %, no a v budúcom roku očakávame rast na úrovni 1,9 %.
Oživenie v našej ekonomike je ale podmienené naštartovaním veľkých európskych ekonomík. Určité riziká vidíme v tom, čo sa bude diať po vyprchaní efektu opatrení, ktoré uskutočnili vlády veľkých ekonomík v boji proti kríze, uviedla Sadovská.
Priemerná nominálna mzda Slovákov dosiahla v treťom štvrťroku 722,5 EUR. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku prišlo k jej nárastu o 2,5 %. Slováci však v priemere zarábali viac aj reálne, nakoľko po očistení o infláciu prišlo k nárastu miezd o 1,3 %.
Počet nezamestnaných podľa Výberového zisťovania pracovných síl vzrástol v treťom štvrťroku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o takmer 39 %, čo predstavuje takmer 340 tisíc ľudí bez práce. Miera nezamestnanosti sa tak v treťom kvartáli vyšplhala na 12,5 %, čo je zároveň jej najvyššia úroveň za posledné tri roky, t. j. od 3. kvartálu 2006.