BRATISLAVA 29. apríla (WEBNOVINY) – „Celý proces pomoci Grécku nebol z pohľadu Európskej menovej únie (EMÚ) príliš dobre zvládnutý. Pýcha nedovolila nechať Medzinárodnému menovému fondu (MMF) robiť si svoju prácu, no teraz dlho rodiace sa riešenie paradoxne kombinuje nevýhody oboch prístupov – vyššie úroky na pôžičky z EMÚ ako z MMF, nejasné rozdelenie kompetencií medzi oboma inštitúciami, nacionalistické pnutie v EÚ a zároveň prítomnosť stigmy, ktorú so sebou pomoc MMF prináša,“ uviedol pre agentúru SITA analytik INESS Juraj Karpiš.
Analytik INESS upozornil súčasne na fakt, že pri hľadaní vinníkov gréckej krízy sa preceňuje úloha Grécka a ich fiškálnej nezodpovednosti a zabúda sa na tých, ktorí Grécku peniaze požičiavali. „Grécko bolo fiškálne vždy nezodpovedné a štatistiky nezačalo falšovať v roku 2009. Otázka je, prečo tento fakt európske komerčné banky ignorovali,“ zdôraznil Karpiš.
Významnú negatívnu úlohu tu podľa Karpiša zohralo euro a pravidlá fungovania eurozóny. „Politická podpora ilúzie o homogenite eurozóny, nízke úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) a fakt, že ECB ako kolaterál na pôžičky komerčným bankám akceptovala aj grécke dlhopisy za rovnakých podmienok, ako keby sa jednalo o nemecké, viedli k tomu, že európske banky komerčné banky ochotne financovali grécky sen, ale aj realitné bubliny v ďalších krajinách“, uviedol.
„Pri riešení gréckej krízy preto treba prehodnotiť základné pravidlá fungovania eurozóny. Inak hrozí, že bude mať ďalšie pokračovania,“ zdôraznil analytik INESS Juraj Karpiš.
