Foto: Klimatická kríza je hrozba, environmentálni aktivisti predniesli na bratislavskom proteste 12 požiadaviek

• aktualizované 20. septembra, 16:47

Klimatická kríza je najväčšou výzvou súčasnosti. „Na to, aby sme ju dokázali zvrátiť, potrebujeme každého z nás. Musíme si uvedomiť, že čas sa kráti, musíme spojiť sily,“ odkázali členovia hnutia Fridays For Future Slovensko na štvrtom klimaštrajku, ktorý v piatok  usporiadali v Bratislave.

Pridali sa tak k tisíckam miest na celom svete, ktoré žiadajú klimatickú spravodlivosť a urýchlené kroky k prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku. „Klimatická zmena je taká hrozba, ktorá sa dotýka všetkých nás, preto dnes na námestí nestojíme sami. Cítime, že naše aktivity majú zmysel, ľudia sa viac zaujímajú, začínajú chápať problém, ktorému čelíme. Pominul sa čas na diskusie, či a ako problém riešiť, prišiel čas konať. Naším cieľom je bojovať za život našej planéty,“ vyhlásil Jakub Andacký z hnutia.

Ochrana klímy spojí slovenské mestá a obce

Klimatický štrajk sa súčasne uskutočňuje aj v Žiline, v Banskej Bystrici a Košiciach. Hodinu pred zhromaždením v Bratislave svoj vlastný pochod zo Šafárikovho námestia na Námestie slobody usporiadala aj Univerzita Komenského.

Zodpovedné správanie voči planéte

Študenti na čele s rektorom Marekom Števčekom sa potom presunuli k hlavnému podujatiu. Na bratislavskom Námestí slobody sa podľa organizátorov za zdravšiu klímu prišlo postaviť zhruba 5 000 ľudí. Následne sa presunuli cez Palisády pred parlament. Cestou odkazovali: Zmeňme systém, nie klímu, Zem je len jedna, aj Planétu si nedáme.

Študenti symbolicky pochovali svoju budúcnosť. Politici, čo urobíte?

Pred Národnou radou SR zhromaždený dav politikom odkázal, že je čas konať. „Potrebujeme začať s radikálnymi systémovými zmenami, ktoré zmenia fungovanie našej spoločnosti. Dnešok nie je koniec, dnešok je začiatok. Musíme sa snažiť hľadať systémové zmeny vo vlastnom živote a zapájať sa do verejných diskusií, lebo tlak na politikov má zmysel,“ povedal jeden z organizátorov Jakub Hrbáň.

Dodal, že je to začiatok zmeny, ktorú nepotrebuje len naša planéta, ale aj naša spoločnosť. Po ukončení pochodu aktivisti hnutia Extinction Rebellion ukladali do rakvy odkazy so svojimi snami, pretože ako uviedli, na mŕtvej zemi pre ne nie je miesto. Symbolicky ich tak pochovali.

„Nie je nám ľahostajné, kde a ako budeme žiť, v akom životnom prostredí a preto stojíme za bojom ku klimatickým zmenám. Nastal čas sa zodpovednejšie správať k našej planéte,“ prízvukoval pódiu rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček. Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka je naša budúcnosť spojená len s touto planétou, na ktorej žijeme.

„Chráňme si túto zem, zatiaľ nám nikto iné miesto na život nevymyslel a myslím, že to tak skoro vedci ani neurobia,“ konštatoval Šajgalík. O závažnosti klimatickej klímy sa zmienili aj predstavitelia Amnesty International Slovakia, iniciatívy Znepokojené matky či kultúrnej obce. Zhromaždení zároveň minútkou ticha odoslali odkaz, že si treba uvedomiť potrebu záchrany zeme.

Dvanásť požiadaviek

Environmentálni aktivisti prichádzajú s 12 požiadavkami. Vládu SR, prezidentku SR Zuzanu Čaputovú a slovenských poslancov Európskeho parlamentu žiadajú, aby na európskej a inej medzinárodnej úrovni presadzovali odvážne a efektívne riešenia klimatickej krízy vo všetkých dostupných oblastiach, ktoré sú nutné pre zvrátenie súčasnej klimatickej situácie. Predstaviteľov slovenskej vlády tiež žiadajú, aby sa legislatívne zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040.

„Jej cieľom je zamedzenie nárastu globálnej teploty o viac ako 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Ide o opatrenie, ktoré môže zastaviť neustály rast emisií skleníkových plynov a kontinuálnu ťažbu a spaľovanie fosilných palív,“ vysvetľujú aktivisti.

Univerzita Komenského, STU a SAV sa pridávajú ku globálnemu klimatickému štrajku

Okrem iného žiadajú aj vyhlásenie stavu klimatickej núdze, podporu nízkouhlíkových a najmä bezuhlíkových riešení v doprave s dôrazom na podporu využívania hromadnej dopravy a cyklodopravy či transformáciu výroby energie na decentralizovanú bezuhlíkovú energetiku.

Zapojili sa aj desiatky primátorov

Do klimatického štrajku v Nitre sa v piatok  zapojili aj dve desiatky slovenských primátorov, ktorí sa v meste zúčastnili na zasadnutí prezídia Únie miest Slovenska. Primátori podľa hovorcu nitrianskej radnice Tomáša Holúbka zdôrazňovali, že sa budú vo svojich mestách zasadzovať za viac správne udržiavanej zelene, budú podporovať nemotorovú dopravu, ako aj znižovanie produkcie odpadov.

Boj proti klimatickým zmenám by mal byť výraznejší, výzvu podpísali desiatky hláv štátov a vlád

Podľa primátora Nitry Mareka Hattasa musí každý urobiť kroky, ktoré zachovajú planétu v udržateľnom stave, aby tu mohli žiť aj naše deti a vnúčatá. Zdôraznil, že je potrebné nielen ísť príkladom, ale je tiež nutné šíriť myšlienky s pozitívnym dopadom na prírodu ďalej. „Viete, že jazdím na bicykli, že nakupujem v bezobalovom obchode, že svoje deti učím k ekológii a prosím, robte to aj vy,“ apeloval Hattas.

Klimatický štrajk podporili aj zamestnanci Mestského úradu v Nitre, ktorí symbolicky na pätnásť minút prerušili prácu a prihlásili sa tak k myšlienke zmierňovania zmien klímy. Na Slovensku sa klimatický štrajk konal v niekoľkých mestách, najväčší bol v Bratislave. Podľa organizátorov sa ho zúčastnilo viac ako päťtisíc ľudí.

Summit OSN o klimatickej zmene

Globálny klimatický štrajk sa koná pred zasadaním summitu OSN ku klimatickej zmene, ktorý bude 23. septembra v New Yorku. Na summite sa zúčastní aj slovenská delegácia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpi s prejavom o záväzku uhlíkovej neutrality a opatreniach, ktoré sa Slovenská republika rozhodla v tomto kontexte prijať a vízii, ktorú v tomto kontexte má. Študentský klimatický štrajk podporuje.

Aktivistka Greta Thunberg senátorom vyčíta, že nerobia dosť v boji proti klimatickým zmenám

Na Slovensku ho tiež podporili vedecké a odborné inštitúcie Slovenská akadémia vied, bratislavské vysoké školy Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Vysoká škola výtvarných umení, aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Vysoká škola manažmentu – City University of Seattle či Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Pridalo sa k nim aj viac ako 70 mimovládnych organizácií, napríklad Greenpeace Slovensko, My sme les, WWF Slovensko, Via Iuris, Človek v ohrození, Liga za ľudské práva, Za slušné Slovensko a viaceré nadácie.