Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval Grécko, aby vstúpilo do rokovaní o spornom východnom Stredomorí, inak bude čeliť následkom.
Turecko sa v súčasnosti s Gréckom aj Cyprom sporí o práva na energetický prieskum vo východnej časti Stredozemného mora. Všetky strany pritom v oblasti nasadili vzdušné aj námorné sily, aby zdôraznili svoje nároky.
„Porozumejú buď reči politiky a diplomacie, alebo bolestivým skúsenostiam v teréne,“ vyhlásil Erdogan pri otváraní nemocnice v Istanbule. Odkazujúc na oblasti, ktoré majú Grécko a Cyprus označené za ich výlučné ekonomické zóny, povedal, že „pochopia, že Turecko má politickú, ekonomickú a vojenskú moc roztrhať zavedené nemorálne mapy a dokumenty“. Zároveň zdôraznil, že Turecko je „pripravené na každú eventualitu a výsledok“.
Erdogan chcel spravodlivú dohodu
Turecko podľa Erdogana opakovane vyjadrilo ochotu dosiahnuť spravodlivú dohodu. „Naše slovo je úprimné. Problémom je, že tí, ktorí sú pred nami, nerešpektujú naše práva a snažia situovať nad nás,“ povedal tiež turecký prezident.
Grécko a Turecko budú vyjednávať, vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg
Napätie medzi Gréckom a Tureckom vypuklo po tom, ako Ankara vyslala prieskumné plavidlo Oruc Reis v sprievode vojenských lodí, aby hľadalo ložiská plynu a ropy. Grécko však tvrdí, že sporné vody sú súčasťou jeho kontinentálneho šelfu. Ankara tvrdenie Atén odmieta a obviňuje ich zo snahy vziať si neférový podiel zo surovín vo východnom Stredomorí.
Najhoršie vzťahy za desaťročia
Vyhlásenia Erdogana prišli po tom, čo Severoatlantická aliancia oznámila, že vojenskí predstavitelia Grécka a Turecka začali technické rokovania s cieľom znížiť riziko ozbrojeného konfliktu a ďalších incidentov v regióne.
Vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú v súčasnosti najhoršie za niekoľko desaťročí. Susedné krajiny sa od polovice 70. rokov dostali trikrát na pokraj vojny, pričom raz to bolo pre zdroje v Egejskom mori.