Rozhodnutie lídra strany Za ľudí Andreja Kisku ísť do budúcoročných parlamentných volieb samostatne, je racionálnym pristúpením k tejto otázke. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
Strany, ktoré podľa prieskumov necítia ohrozenie, že by neprekročili päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu, nemajú podľa neho motiváciu vytvárať predvolebné koalície.
Na spoločnej koalícii sa nedohodli
Eštok tým reagoval na Kiskovo štvrtkové vyhlásenie, že opozičné strany Za ľudí, Sloboda a Solidarita (SaS) a koalícia Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia (PS/Spolu) sa nedohodli na spoločnej koalícii do parlamentných volieb 2020. Kiska podľa politológa cíti šancu na posilnenie pozície svojej politickej strany a je odhodlaný využiť ju.
Eštok ďalej zdôraznil, že strany ohrozené tým, že by po voľbách ostali tesne pred bránami parlamentu, majú jasnú motiváciu spájať sa do koalícií.
Na čom padla dohoda demokratickej opozície? Na lídrovi
„Môže to pre nich totiž znamenať, že sa ich kandidáti dokážu na spoločnej kandidátke dostať do zákonodarného zboru a zároveň tak týmto krokom dokážu zastaviť odliv svojich voličov k politickým stranám, ktoré majú väčšiu šancu, že sa do parlamentu dostanú,“ vysvetlil politológ.
Viditeľné je to podľa neho najmä na strane SaS. „Tá v obdobiach, kedy sa jej preferencie v prieskumoch pohybovali na úrovni desať percent a viac, odmietala predvolebnú koalíciu. V súčasnosti trend preferencií pre túto politickú stranu klesá a postoj jej vrcholných predstaviteľov je z logických dôvodov iný. Z tohto dôvodu sami vyzývajú k takejto spolupráci,“ myslí si Eštok.
Viaceré strany sa do parlamentu nedostanú
Aktuálne prieskumy naznačujú, že viaceré strany sú ohrozené tým, že sa do parlamentu nedostanú. „Do volieb je však ešte ďaleko a predstavitelia týchto strán si musia uvedomiť, čo im hrozí a prispôsobiť tomu aj svoju predvolebnú stratégiu. Pretlak strán na pravom straníckom spektre a v priestore národnostných strán je zjavný. Preto tu, samozrejme, existuje reálna šanca, že sa niektoré z nich do parlamentu nedostanú,“ uviedol politológ.
Na otázku agentúry SITA, či by bola reálna šanca, aby Kiskom navrhovaný Blok zmeny (koalícia strán PS/Spolu, Za ľudí, SaS, KDH a OĽaNO, pozn. SITA) vyhral voľby a zostavil vládu, odpovedal, že v aktuálnej situácii je nereálne, aby takýto Blok zmeny v tejto zostave vôbec vznikol.
Široká koalícia nebude. Fico si mädlí ruky a Sulík plače
„Navyše by bol ideologicky nesúrodý, čo by mohlo mnohých voličov od voľby tohto bloku odradiť. Som presvedčený, že signál vyslaný voličom o schopnosti spolupracovať, by nebol dostatočne motivačný a takáto predvolebná koalícia by nebola, z pohľadu schopnosti zostaviť vládu, úspešná. Vyhrať voľby by teda šancu mala, ale z pohľadu následnej neschopnosti vytvoriť vládu by tak išlo len o prípadné ´Pyrrhovo víťazstvo´,“ dodal Eštok.
Podľa posledného prieskumu verejnej mienky, ktorý realizovala agentúra MVK od 5. do 12. novembra na vzorke 1 079 respondentov, by Kiskova strana Za ľudí získala 8,8 percenta, hnutie OĽaNO by volilo 7,9 percenta respondentov, KDH by svoj hlas odovzdalo 7,6 percenta opýtaných. Opozičná SaS by sa do parlamentu nedostala, keďže by získala 4,4 percenta.
