Španielsko opäť oživilo snahu zaradiť katalánčinu, baskičtinu a galícijčinu medzi oficiálne jazyky Európskej únie, no narazilo na vlažnú reakciu partnerov, ktorí sa obávajú precedensu. Po neúspešnom pokuse v roku 2023 Madrid tento týždeň opäť otvoril tému na rokovaní európskych ministrov, no rozhodnutie bolo odložené pre nedostatok konsenzu, informovalo poľské predsedníctvo v Rade EÚ.
Socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza je v parlamente závislá od podpory katalánskych poslancov, čo zvyšuje tlak na presadenie jazykovej agendy. Ostatné krajiny však varujú, že zmena v prospech Španielska by mohla otvoriť dvere podobným požiadavkám pre ďalšie menšinové jazyky.
V súčasnosti 24 jazykov
„Chápeme dôležitosť tejto otázky pre Španielsko, no je potrebné, aby sa postupovalo právne správne a bez vytvorenia precedensu,“ zdôraznila námestníčka cyperského ministra pre európske záležitosti Marilena Raouna.
Niektoré krajiny sú podľa expertky skeptické voči rozširovaniu EÚ. Slovensko vyjadruje svoj postoj
EÚ má v súčasnosti 24 úradných jazykov, no v 27-člennom bloku existuje približne 60 menšinových a regionálnych jazykov. Pridanie nového jazyka si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, čo zatiaľ nie je isté. Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares uviedol, že sedem krajín je naďalej proti návrhu a prisľúbil, že bude s každou rokovať osobitne. „Je to nezvratný záväzok španielskej vlády,“ vyhlásil.
Financovanie prekladov a tlmočenia
Niektoré krajiny sa obávajú, že by sa z národnej otázky mohla stať celoeurópska, a poukazujú na riziko, že by sa napríklad v pobaltských štátoch mohla otvoriť cesta k uznaniu ruštiny. Právne služby Rady EÚ upozorňujú, že schválenie španielskej žiadosti by si vyžadovalo zmenu zakladajúcich zmlúv Únie. Francúzsky minister Benjamin Haddad vyzval na hľadanie riešenia v súlade s európskymi zmluvami.
„Európsky tiger“ stojí nohami pevne na zemi. Albánsko nevníma EÚ ako bankomat
Ako možný kompromis sa spomína obmedzenie zmeny len na regionálne jazyky, ktoré už majú oficiálny štatút na národnej úrovni – v tomto prípade by išlo len o katalánčinu, baskičtinu a galícijčinu. Španielsko tvrdí, že tieto tri jazyky, najmä katalánčina s viac ako deviatimi miliónmi hovoriacich, by mali byť v osobitnej kategórii. Otvorenou otázkou zostáva aj financovanie prekladov a tlmočenia, pričom Madrid deklaruje ochotu pokryť náklady.
