BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Európska únia je jedinou cestou, ktorá Slovenskej republike zaručuje bezpečnosť, mier a prosperitu. Uviedol to pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do EÚ prezident Andrej Kiska.
Podľa jeho slov po Nežnej revolúcii a vzniku samostatnej republiky dominujú z historického pohľadu dva dátumy – vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) a vstup do EÚ.
Dôležité dátumy v našich dejinách
Prezident Andrej Kiska pri príležitosti 15. výročia pozval na slávnostný obed ľudí, ktorí sa pričinili o náš vstup do EÚ, spolu s tými, ktorí sú dnes politicky a odborne zodpovední za aktívne vystupovanie Slovenska v EÚ. Medzi pozvanými boli aj tí, ktorí prispeli k nášmu vstupu do Severoatlantickej aliancie pred 15 rokmi.
Danko ocenil prínos EÚ na život Slovákov, hovorí aj o potrebe nových politických lídrov
„Presne pred 15 rokmi Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. V marci uplynulo 15 rokov, odkedy sa naša krajina stala súčasťou Severoatlantickej aliancie. Po Nežnej revolúcii a vzniku Slovenskej republiky neexistujú v našich novodobých dejinách dôležitejšie dátumy, ako sú tieto dva. V roku 2004 si ľudia na Slovensku vybrali budúcnosť. Jedinú cestu, ktorá nám garantuje mierové spolunažívanie s našimi susedmi. Jedinú cestu, v ktorej môžeme v bezpečí rozvíjať a v pokoji posilňovať našu krajinu, slobodne pracovať, študovať a cestovať po celom kontinente, platiť spoločnou menou, zlepšovať život ľudí na Slovensku, presadzovať naše národné záujmy a zároveň sa podieľať na smerovaní celej Európy,“ uviedol Kiska.
Nadávanie na Brusel trápenia nevyrieši
Podľa prezidenta vstup Slovenska do európskych štruktúr nebol jednoduchý proces. Kiska spomenul aj tri oblasti, v ktorých by mala Slovenská republika napredovať.
„Je povinnosťou súčasných politických lídrov ponúkať ľuďom pozitívnu víziu ďalšieho rozvoja spoločnej Európy a miesta Slovenska v spoločnej Európe. Nadávanie na Brusel nevyrieši ani naše domáce trápenia, ani veľké výzvy, ktorým musíme čeliť všetci spoločne. Úspešná budúcnosť nás nečaká vyberaním hrozienok z európskeho koláča, a už vôbec nie posilňovaním slepej cesty nacionalizmu, ktorý sa maskuje za zdravý rozum,“ dodal prezident.
Slovensko si pripomína 15 rokov od vstupu do Európskej únie, cesta bola miestami tŕnistá
Kiska pripomenul, že zodpovední musia viac pozitívne hovoriť aj o Severoatlantickej aliancii. „Nebojme sa slovo NATO hovoriť nahlas. Stalo sa nepísaným pravidlom politického marketingu v súčasnej domácej politike, že k členstvu Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii sa obzvlášť nahlas hlásiť netreba. Hovorím dnes už možno o väčšine politickej scény, ktorá za zatvorenými dverami rokovacích miestností a pri oficiálnych návštevách v zahraničí strategický záujem Slovenskej republiky nespochybňuje. Len o ňom pred voličmi radšej nehovorí. Pri takomto prístupe politických lídrov nie je veľkým prekvapením, že na rozdiel od výraznej podpory pre spoločnú Európu posudzujú ľudia členstvo Slovenska v NATO oveľa skeptickejšie,“ doplnil.
Slovensko musí zostať silným hlasom v EÚ
Na záver Kiska pripomenul, že Slovensko musí zostať silným hlasom v EÚ.
„Slovensko musí zostať silným hlasom podporujúcim ďalšie rozširovanie Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie. Rozširovanie bolo od pádu železnej opony bezkonkurenčne najúspešnejšou politikou EÚ. Bol to najdôležitejší príspevok európskych politikov za posledné tri desaťročia k tomu, že spoločná Európa je pokojná, slobodná a prosperujúca. Nepochybujem, že našu spoločnú budúcnosť ovplyvní naša schopnosť prijať nových členov a pomôcť zaistiť stabilitu a prosperitu našich susedstva. Nesmieme sa vzdať rozširovania priestoru bezpečnosti, slobody a prosperity,“ uzavrel prezident.
Kiska tiež poďakoval osobnostiam, ktoré prijali jeho pozvanie, ale aj tým, ktorí sa nemohli slávnostného obedu zúčastniť. Členom Európskej únie sa Slovenská republika stala v roku 2004 spolu s Českou republikou, Cyprom, Estónskom, Maďarskom, Lotyšskom, Litvou, Maltou, Poľskom, a Slovinskom. Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ vznikla v roku 1999 a jej aktívnym spolutvorcom je od roku 2004 aj Slovensko.
