BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) – Snaha o záchranu spoločnej európskej meny a s tým spojené navrátenie finančnej stability do eurozóny bude kľúčové pre politikov aj v roku 2012.
Prvý signál na to dá summit Európskej únie 30. januára, na ktorom sa očakáva finalizácia paktu na sprísnenie rozpočtovej disciplíny a priblíženie sa k ekonomickej únii, ako to bolo dohodnuté na decembrovom summite.
Na vytvorení záväzného paktu pre posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšiu integráciu hospodárskych politík sa bude podieľať 17 štátov eurozóny, ktoré používajú euro. K nim sa pripojilo aj deväť z desiatich krajín Európskej únie, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Závery summitu odmietla iba Veľká Británia. Právni experti EÚ v súčasnosti pracujú na spôsobe, ako spraviť z paktu zákon.
Vývoj v roku 2012 teda ukáže skutočnú schopnosť európskych krajín urobiť si poriadok vo verejných financiách a odvrátiť tak riziká vyplývajúce z dlhovej krízy.
Dlhová kríza
Práve dlhová kríza v Európe bola jednou z najsledovanejších tém. Po Grécku a Írsku, ktoré v roku 2010 úniu požiadali o finančnú pomoc, ich pozíciu nasledovalo aj Portugalsko. Na obrovské dlhy postupne doplácali aj Taliansko, Španielsko, Belgicko a ohrozený rating bol aj ďalších krajín.
Konsolidačné úsilie týchto štátov malo napomôcť navrátiť dôveru na trh a znížiť averziu investorov voči riziku, na druhej strane znižovanie vládnych výdavkov spomaľovalo ich ekonomický rast. Niektorí politici či ekonómovia predpovedali aj opustenie eurozóny niektorou z menších krajín.
Euroval a pád slovenskej vlády
Záchranou pre štáty Európskej únie malo byť aj navýšenie núdzového fondu eurozóny, známeho ako euroval. Práve Európsky fond finančnej stability s najvyšším ratingom AAA vznikol v reakcii na nestabilitu, ktorú vyvolala grécka dlhová kríza. Ide o systém záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu.
Slovensko bolo začiatkom októbra poslednou krajinou eurozóny, ktoré navýšenie Európskeho fondu finančnej stability neschválila.
A práve premiérka Iveta Radičová bola prvou obeťou záchrany eura, keď slovenský parlament zvýšenie eurovalu najprv neschválil pre nesúhlas jedného partnera vládnucej koalície.
Slovenská vláda tak padla pre odmietavý postoj SAS. Po dohode s najsilnejšou opozičnou stranou SMER-om však parlament euroval schválil za cenu predčasných parlamentných volieb 10. marca a Iveta Radičová sa po poverení prezidenta stala dočasnou premiérkou.
Video: Slovensko podľa Radičovej potvrdilo, že patrí do eurozóny
Pád ďalších vlád
Kríza na starom kontinente položila aj ďalšie krajiny – 11. novembra v Grécku premiéra Georgiosa Papandrea nahradil Loukas Papademos a 12. novembra v Taliansku sa skončila vláda Silvia Berluconiho. Do premiérskeho kresla zasadol „Super“ Mario Monti, ktorý je stelesnením nádeje Talianov aj akciových trhov.
Ľavicový kabinet premiéra Josého Manuela Zapatera po predčasných parlamentných voľbách 20. novembra vystriedala pravica na čele Marianom Rajoyom.
Všetky nové vlády sa zaviazali k novým reformným opatreniam, ktoré by zabránili prehlbovaniu poklesu ekonomík a zvyšovaniu nezamestnanosti.
Kľúčový summit
Kľúčovým rokovaním, ktoré malo zachrániť eurozónu pred rozpadom, mal byť summit Európskej únie z 9. decembra.
Lídri v Bruseli sa dohodli na vzniku fiškálnej únie, na automatických sankciách pre porušovateľov rozpočtových pravidiel v rámci eurozóny pri prekročení troch percent deficitu a na dlhovej brzde a na skoršej účinnosti trvalého eurovalu od júla 2012.
Naopak, lídri sa nedohodli na vytvorení spoločných európskych dlhopisoch, ktoré mnohí označujú za poslednú a v súčasnosti už aj jedinú šancu na záchranu eura.
Závery summitu odmietla iba Veľká Británia.
Dôležitým bodom takzvaného fiškálneho paktu zo summitu EÚ z 8. a 9. decembra, ktorý mal upokojiť finančné trhy, bolo presunutie začiatku fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) už na júl budúceho roka. Takzvaný trvalý euroval mal pritom začať platiť až o rok neskôr. ESM bude mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Podiel Slovenska na trvalom eurovale má byť 5,8 mld. eur.
Pôžička pre Medzinárodný menový fond
Ministri financií eurozóny sa 19. decembra dohodli na pôžičke pre Medzinárodný menový fond (MMF) v hodnote 150 miliárd eur, ktorá je určená na stabilizáciu Európskej menovej únie.
Cieľom je požičať MMF v rámci bilaterálnych pôžičiek 200 miliárd eur, na ktorej sa dohodli lídri EÚ na decembrovom summite v Bruseli, a to aj napriek nesúhlasu Británie poskytnúť svoj 30-miliardový podiel.
Dodatočným 50 miliardami by mali prispieť krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny.
Konkrétna suma slovenského podielu na celkovom európskom balíku pre menový fond podľa guvernéra Národnej banky Jozefa Makúcha ešte nie je spresnená, mala by však byť v rozpätí od 1,5 mld. eur po niečo vyše 2 mld. eur.
Zachraňuje aj Európska centrálna banka
Do záchrany spoločnej meny sa zapojila aj Európska centrálna banka. Bankám v Európe poskytla lacné pôžičky za takmer pol bilióna eur na tri roky.
Nazdávala sa, že to zvýši objem financií dostupný pre banky s nedostatkom kapitálu či pre podniky. To sa jej však nepodarilo. Banky mali záujem najmä o krátkodobé dlhopisy, nie desaťročné.
Analytici sa tiež domnievajú, že banky tieto peniaze plánujú použiť na refinancovanie splatného dlhu, prípadne ako rezervu pre prípad, že si na tento účel nebudú schopné požičať z medzibankového trhu.
Na spoločnú európsku menu však stále negatívne vplývajú obavy z dlhovej krízy v eurozóne