BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) – Druhá svetová vojna a zločiny nacizmu sa podpísali aj pod osudy Rómov.
V noci z 2. na 3. augusta v roku 1944 prišli v plynových komorách koncentračného tábora Osvienčim – Birkenau o život tisíce rómskych mužov, žien a detí.
Európania a Rómovia si preto 2. august pripomínajú Pamätný deň rómskeho holokaustu.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák pri tejto príležitosti vyzýva, aby sa Rómovia spojili v úsilí zlepšiť svoje spoločenské a ekonomické postavenie v tejto krajine.
„Pri tejto príležitosti by som nás, Rómov, vyzval, aby sme sa spojili v úsilí zlepšiť naše spoločenské a ekonomické postavenie v tejto krajine, pozdvihnúť našu identitu a aby sme ukázali našim ľuďom žijúcim v extrémne biednych podmienkach v rómskych osadách vzory, ktoré sú dôkazom toho, že ich životná situácia nie je nemenná a bezvýchodisková,“ vyhlasuje Pollák.
Zamlčaný holokaust
Obracia sa na Rómov na významných spoločenských pozíciách – lekárov, učiteľov a umelcov. „Môžete dať ľuďom v rómskych komunitách nádej,“ odkazuje splnomocnenec.
O rómskom holokauste sa podľa Polláka hovorí, že je zamlčaný a zabudnutý. Úrad rómskeho splnomocnenca vlády si chce jeho obete uctiť aj tým, že na mieste, ktoré sa spája s perzekúciami Rómov v hlavnom meste SR, plánuje postaviť pamätník.
Do budúcnosti chce úrad podporiť aj historický výskum tejto kapitoly rómskych dejín. Historické fakty a poznatky o prenasledovaní a deportovaní Rómov do pracovných táborov a následne do vyhladzovacích koncentračných táborov sú minimálne a nedostatočné.
Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo asi 300-tisíc európskych Rómov. Medzi miesta na Slovensku, kde Rómov násilne internovali alebo vraždili, patria Lutila, Nemecká, Hanušovce nad Topľou, Zvolen, Slatina, Dubnica nad Váhom.
Tabuizovanie
Etnológ Arne Mann pre agentúru SITA povedal, že pod slabé povedomie Slovákov o tejto téme sa podpísala aj štátna politika k Rómom v období po druhej svetovej vojne.
Tá sa orientovala na skryté či otvorené formy asimilácie. Takzvaná cigánska otázka sa zredukovala na „problém sociálne zaostalej vrstvy obyvateľstva.“
S opatreniami štátu priamo súviselo popieranie ich osobitnej etnicity, vlastného jazyka a kultúry, tabuizácia sa týkala aj ich dejín. Diskriminácia a represívne opatrenia voči Rómom počas druhej svetovej vojny sa zatajovali alebo bagatelizovali.
Táto tabuizácia všetkého, čo sa týkalo dejín a kultúry Rómov, sa prejavila aj na pamätníkoch druhej svetovej vojny. Aj keď sa niekde vybudovali na pamiatku rómskych obetí, texty na nich o tom neinformujú. Ten, kto podľa priezviska nepozná, že išlo o Rómov, sa nedozvie, že ich zavraždili iba preto, že mali tmavšiu pleť ako ostatní, vysvetľuje Mann.
Po roku 1989, keď bol Rómom priznaný štatút národnosti, bola zrušená tabuizácia informácií o ich histórii, živote a kultúre.
