BRATISLAVA 15. februára (WEBNOVINY) – Celý systém, ako sa riadi energetika v Európskej únii, je dlhodobo neudržateľný. Myslí si to podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vznik Európskej energetickej únie, realizáciu a koordináciu súvisiacich politík Maroš Šefčovič.
„Tie národné prístupy k dotáciám rôznych zdrojov energetiky sú mimoriadne drahé, skresľujú prostredie, vytvorili sa bariéry v rámci EÚ, ktoré nám predražujú energiu. Sťažujú sa nám podnikatelia, že sa vďaka drahým energiám dostávame do konkurenčne horšej pozície oproti USA a iným globálnym hráčom. Preto je teraz snaha predstaviť novú víziu a novú stratégiu tak, aby sa všetky tieto problémy riešili spoločne,“ povedal v relácii RTVS O päť minút dvanásť Šefčovič.
Vznik energetickej únie urýchľuje situácia na Ukrajine
Vznik spoločnej Európskej energetickej únie urýchľuje podľa Šefčoviča okrem iného aj situácia na Ukrajine. „Európska únia je už mimoriadne vyčerpaná z toho, že každé leto sme riešili, čo bude s dodávkami energií počas nadchádzajúcej zimy. Čiže otázka energetickej bezpečnosti sa dostala na tie najvyššie politické poschodia,“ dodal Šefčovič.
Koncept energetickej únie by mala v marci tohto roka podporiť Európska rada s cieľom mať jasný akčný plán a schválené prioritné projekty.
Podľa eurokomisára novovzniknutá energetická únia by mala v prvom rade riešiť energetickú bezpečnosť, dotvorenie jednotného trhu s energiami v rámci EÚ, odstránenie technických a administratívnych bariér, či rešpektovanie klimatických cieľov.
Ide o najväčšiu stavbu v súčasnosti
Energetická únia by sa mala podľa Šefčoviča v neposlednom rade zamerať aj na energetickú efektívnosť v EÚ. „Treba si uvedomiť, že každý rok platíme za dodávky energií 400 miliárd eur, z toho 40 percent platíme za vyhrievanie a chladenie budov,“ zdôraznil Šefčovič.
Eurokomisár Šefčovič by rád videl, aby mali európske krajiny nielen diverzifikované trasy na dodávky energií, ale aj samotné zdroje. Podpredseda EK už bol na návšteve Azerbajdžanu, ktorý by mohol byť popri Ruskej federácii pre európske krajiny ďalším zdrojom zemného plynu.
„V Azerbajdžane sme vytvorili takú poradnú radu pre dobudovanie južného koridu, lebo je evidentné, že je to jediný projekt, ktorý nám môže garantovať väčšie nové dodávky plynu z novej destinácie. Ide o najväčšiu stavbu v súčasnosti v hodnote 45 miliárd eur,“ konštatoval Šefčovič. Dodávok azerbajdžanského plynu by sa podľa neho mohli štáty EÚ dočkať niekedy v roku 2019 až 2020.
