BRATISLAVA 15. novembra (WEBNOVINY) – Európska komisia (EK) predpokladá zvýšenie celkového deficitu slovenského rozpočtu pre budúci rok na 3,2 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa vládneho návrhu rozpočtu by malo Slovensko hospodáriť v roku 2014 s deficitom 2,8 % HDP. Komisia zároveň naznačuje, že Slovensku sa nepodarí dostať z procedúry nadmerného deficitu.
„V návrhu rozpočtového plánu sa na rok 2014 stanovuje cieľ celkového deficitu vo výške 2,8 % HDP, zatiaľ čo komisia pri súčasných politikách predpokladá zvýšenie deficitu na 3,2 % HDP a naznačuje, že trvalú nápravu nadmerného deficitu sa možno nepodarí zabezpečiť,“ upozorňuje komisia v aktuálnom stanovisku k návrhu rozpočtového plánu Slovenska.
Priemerné ročné fiškálne úsilie po úprave o zmeny potenciálneho rastu a výpadky príjmov dosahuje podľa EK v porovnaní s prognózou, z ktorej vychádza odporúčanie v rámci postupu pri nadmernom deficite, v období rokov 2010 – 2013 výšku 2 % HDP. Podľa komisie tak výrazne prekračuje priemerné ročné fiškálne úsilie vo výške 1 % HDP, ktoré odporučila Rada Európskej únie.
Konsolidácia sa sústreďuje na príjmy
Komisia zároveň dodáva, že konsolidačné úsilie na rok 2014 prezentované v návrhu rozpočtového plánu sa sústreďuje na stranu príjmov. Nachádzajú sa tam teda viaceré z východiskových opatrení štrukturálnej povahy. Ide napríklad o predĺženie platnosti osobitného odvodu pre vysoko ziskové spoločnosti v regulovaných odvetviach, zavedenie minimálnej daňovej povinnosti pre právnické osoby spolu so znížením sadzby dane z príjmu právnických osôb z 23 % na 22 %.
„Niekoľko opatrení v návrhu rozpočtového plánu je však jednorazových. Zahŕňajú odklad vyplatenia dividend zo štátnych podnikov a dražbu telekomunikačných licencií,“ uvádza sa v stanovisku komisie. Naopak, na strane výdavkov sa podľa EK očakávajú úspory z reformy verejnej správy a reformy zdravotnej starostlivosti, ktoré sú však vystavené rizikám súvisiacim s realizáciou.
Investičnú výnimku Slovensko nedostane
V makroekonomickom scenári, z ktorého vychádza návrh rozpočtového plánu Slovenska, sa ako hlavný zdroj prispievajúci k rastu uvádza čistý vývoz.
Komisia v tomto prípade predpokladá, že hybnou silou rastu bude najmä oživenie domáceho dopytu. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska je vo všeobecnosti v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.
Slovensko takisto požiadalo o aktiváciu investičnej výnimky, ktorá by krajine umožnila dočasne sa odchýliť od požadovanej zmeny štrukturálneho salda.
Základnou podmienkou na aktiváciu investičnej výnimky je splnenie dlhového kritéria a kritéria deficitu v rámci postupu pri nadmernom deficite. „Slovensko v tomto štádiu nemožno považovať za krajinu oprávnenú uplatniť investičnú výnimku, keďže sa naň stále vzťahuje postup pri nadmernom deficite,“ uvádza komisia. Komisia žiadosť Slovenska znovu posúdi po ukončení postupu pri nadmernom deficite a Slovensko potom možno bude môcť uplatniť investičnú výnimku, ak splní podmienky.
Komisia očakáva zníženie deficitu verejnej správy
Na základe momentálne dostupných informácií komisia očakáva, že Slovensko v roku 2013 zníži deficit verejnej správy aspoň na referenčnú prahovú hodnotu 3 %. Predpokladá tiež, že pomer dlhu verejnej správy ostane počas prognózovaného obdobia pod referenčnou hodnotou 60 % HDP.
Štátna správa by podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu pre roky 2014 až 2016 mala v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom na úrovni 3,386 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu sú plánované na úrovni 13,837 mld. eur a výdavky sa rozpočtujú na úrovni 17,223 mld. eur.
