Európske štáty nakúpili za päť rokov do roku 2021 o 19 percent viac veľkých zbraní ako za päť rokov predtým, čo odzrkadľuje stupňujúce sa napätie s Ruskom. Celosvetovo však dovoz klesol o 4,6 percenta.
Uvádza to Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), podľa ktorého sú najväčšími európskymi importérmi zbraní Spojené kráľovstvo, Nórsko a Holandsko.
USA zväčšili svoj podiel na exporte
Očakáva však, že aj ostatné európske krajiny v nasledujúcej dekáde značne zvýšia dovoz zbraní, keďže nedávno zadali veľké objednávky vojenskej techniky, najmä bojových lietadiel zo Spojených štátov.
Spojené štáty, ktoré sú najväčším predajcom zbraní, si prilepšili o 14 percent a zväčšili svoj podiel na globálnom exporte zbraní z 32 na 39 percent. To zahŕňa aj 106-percentný nárast dodávok veľkých zbraní do Saudskej Arábie.
Tridsaťtisíc vojakov členských krajín NATO je na cvičení v Nórsku, Rusko odmietlo byť pozorovateľom
Ruský export klesol o 26 percent a na svetovom trhu má podiel 19 percent. Pokles Ruska je podľa SIPRI takmer výlučne spôsobený poklesom dodávok zbraní do Indie a Vietnamu.
Znepokojujúce hromadenie zbraní
Francúzsko, tretí najväčší exportér zbraní, zvýšil svoje predaje za päť rokov do roku 2021 o takmer 60 percent. Čína, ktorá je štvrtá, zaznamenala pokles medzinárodného predaja o 31 percent a export z piateho Nemecka sa znížil o 19 percent.
Zatiaľ čo v celosvetovom meradle „nastal určitý pozitívny vývoj vrátane dovozu zbraní z Južnej Ameriky, ktorý dosiahol najnižšiu úroveň za posledných 50 rokov, zvýšenie alebo pokračovanie vysokej miery dovozu zbraní do miest ako Európa, východná Ázia, Oceánia a Blízky východ prispelo k znepokojujúcemu hromadeniu zbraní,“ skonštatoval vedúci výskumný pracovník SIPRI v programe transferu zbraní Pieter D. Wezeman.