Európski lídri sa vo štvrtok snažia nájsť spôsob, ako vliať novú energiu a čerstvý pocit jednoty do viaznuceho očkovania proti koronavírusu. Zároveň pritom rastú obavy, že by sa nové varianty vírusu mohli šíriť rýchlejšie, ako úrady dokážu reagovať.
Lídri začali rokovania prostredníctvom videokonferencie, pričom debatovali o možnostiach ako uvoľniť prekážky vo výrobe a urýchliť uvedenie vakcín na trh, ako aj o tom, aké tvrdé opatrenia by mali zostať v platnosti v snahe zabrániť šíreniu vírusu. Pandémia ochorenia COVID-19 si v 27-člennom eurobloku vyžiadala už viac ako 531-tisíc obetí.
Naďalej vážna situácia
Opäť sa pritom ukázali aj rozpory medzi členskými štátmi, vrátane Nemecka, Rakúska a Česka, v súvislosti s prísnejšími obmedzeniami na hraniciach s cieľom zabrániť prenosu nákazlivejších variantov vírusu, ktoré však sprevádzajú zdržania v doprave a dlhé kolóny.
Viac o téme: Koronavírus
„Epidemická situácia je naďalej vážna a nové varianty predstavujú ďalšie výzvy. Musíme preto udržiavať prísne reštrikcie a zároveň zvýšiť snahy o zrýchlenie dodávok vakcín,“ uvádza sa v návrhu spoločného vyhlásenia lídrov, ktorý má k dispozícii agentúra The Associated Press
Viac o téme: Koronavírus COVID-19 vakcína
Európska komisia (EK) uzavrela dohody s viacerými výrobcami na dodanie viac ako dvoch miliárd dávok vakcín, omnoho viac ako je potrebných pre 450-miliónovú populáciu Európskej únie (EÚ). Zatiaľ však na použitie schválili len tri – od Pfizer/BioNTech, Moderny a AstraZeneca, pričom budúci mesiac by k nim mohla pribudnúť očkovacia látka od firmy Johnson & Johnson.
Diskusia o očkovacích certifikátoch
Lídri by mali diskutovať aj o tom, či a kedy zaviesť očkovacie certifikáty, ktoré by mohli pomôcť k návratu cestovania a vyhnúť sa tak ďalšej katastrofálnej letnej sezóne, keď turistický priemysel i širšie ekonomiky trpia následkami obmedzení.
Rusku by sa registrovaním vakcíny v Európskej liekovej agentúre otvorili nové trhy, tvrdí Valášek
Takýto systém podporujú najmä južné krajiny, ako Grécko a Španielsko, ktoré sú závislé od turizmu, no ich severní partneri, ako napríklad Nemecko, pochybujú o funkčnosti certifikátov. „Najprv musí byť úplne jasné, že zaočkovaní ľudia naozaj už nie sú infekční,“ vyjadrila sa v rozhovore, ktorý vo štvrtok zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej by sa tiež malo brať do úvahy to, že počty zaočkovaných sú omnoho nižšie ako počty tých, čo na vakcínu ešte len čakajú, takže by sa s nimi nemalo zaobchádzať odlišne.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz by podľa vlastných slov uprednostnil systém zelených pasov, podobný izraelskému. „Tí, ktorí sú zaočkovaní, by mali mať úplnú slobodu, ale rovnako aj tí, ktorí mali koronavírus a sú imúnni a tí, ktorí podstúpia test a preukážu, že sú negatívni,“ vyjadril sa Kurz pre nemecký denník Bild.
Koniec krízy je v nedohľadne
Zároveň pritom v krajinách rastie tlak verejnosti na uvoľnenie opatrení. Holandsko niektoré obmedzenia uvoľnilo, čo premiér Mark Rutte označil za kalkulované riziko s cieľom spraviť rok trvajúcu krízu „únosnejšou„. Dánsko zase povolilo čiastočný návrat stredoškolákov do škôl. V Belgicku zas šéf strany zelených Jean-Marc Nollet, ktorý je členom vládnej koalície, otvorene priznal, že sám nedodržiava vládne obmedzenia sociálnych kontaktov, pretože je „ľudská bytosť“ a ľudský kontakt je pre neho životne dôležitý.
Podľa spomenutého pripraveného vyhlásenia by však mali lídri na záver rokovania skonštatovať, že koniec krízy je v nedohľadne, najmä v súvislosti s viaznucou výrobou vakcín, a obmedzenie nepodstatného cestovania, spolu s ďalšími opatreniami, je tak naďalej odôvodnené.
Keďže si lídri uvedomujú, že pandémia neskončí, kým vírus neporazia všade, plánujú sa venovať aj téme distribúcie vakcín do ďalších krajín, najmä v Afrike, prostredníctvom programu COVAX.
