Rusko vo štvrtok vojensky napadlo Ukrajinu a vynárajú sa tak viaceré otázky týkajúce sa budúceho vývoja sveta ako takého. Extrémny scenár vojny medzi NATO a Ruskom by podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa priniesol veľký ekonomický šok, recesiu, nedostatok energií a výrazne vyššiu infláciu.
Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt
Útok na Ukrajinu: Bojuje sa na dvoch frontoch, Rusi používajú aj balistické strely a zmocnili sa elektrárne v Černobyle (online)
Teda dramatický pokles životnej úrovne. Pri vplyve na slovenskú ekonomiku je zatiaľ podľa analytikov predčasné prinášať akékoľvek závery.
Vysoká úroveň neistoty
„Pri aktuálne vysokej úrovni neistoty a ťažkého čítania budúceho vývoja krízy je problematické robiť akékoľvek konkrétnejšie predpovede ohľadne vývoja slovenskej ekonomiky. Teda okrem konštatovania, že to bude mať negatívny dopad na jej rast pri ďalšom zvyšovaní inflačných tlakov, keďže je zrejmé, že ceny energií budú vyššie, a to s najväčšou pravdepodobnosťou z dlhodobého hľadiska,“ povedal pre agentúru SITA Pánis.
Ruská invázia na Ukrajinu spôsobí obrovské hospodárske škody, slovenskí exportéri odsúdili kroky Kremľa
Stále však podľa neho nie je jasné, aký konečný cieľ má Rusko týkajúci sa Ukrajiny, a to nielen Ukrajiny, a nie je prehľadné ako sa voči tomu postaví Západ, okrem očakávaného sprísnenia sankcií.
Najväčšia hrozba je zvýšená inflácia
Obdobne sa vyjadril aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Aj podľa neho je na hodnotenie ekonomických dopadov príliš skoro. „Ako najväčšiu hrozbu vnímam zvýšenú infláciu, ktorá by mohla nastať po vyhrotení vzťahov a prerušení dodávok energií, avšak aj bez toho ich ceny už rastú z dôvodu veľkej neistoty ohľadom ďalšieho vývoja,“ uviedol pre agentúru SITA Horňák.
Neistota môže podľa neho brzdiť aj investičnú aktivitu, narušené môžu byť dodávateľské vzťahy, neisté sú aj prípadné reakcie centrálnych bánk, čo v konečnom dôsledku pribrzdí aj ekonomickú aktivitu a zvyšuje riziko stagflácie.
„Všetko však závisí od toho, aký ďalší vývoj v tomto konflikte budeme pozorovať. Aké sankcie budú prijaté, ako dlho bude konflikt trvať a aké bude vôbec jeho ukončenie. Z konfliktu takéhoto typu nevyjde žiadny víťaz, strácajú všetci,“ uzavrel Horňák.
Ceny energií pôjdu zrejme nahor
Aktuálny konflikt má podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej vplyv aj na ropu, energie, či potraviny. „Ceny ropy na 100-dolárovej úrovni sme tu mali naposledy v roku 2014. Ropa je v súčasnosti tlačená nahor hlavne geopolitickým napätím medzi západnými krajinami a Ruskom. Rusko totiž patrí medzi najväčších producentov ropy vo svete,“ konštatuje Glasová.
Čo znamená vojna na Ukrajine pre slovenských exportérov a investorov? (komentár)
Čo sa cien energií týka, tak tie budú aj počas tohto roka podľa nej pravdepodobne rásť, a to hlavne kvôli silnému dopytu a tiež kvôli napätiu medzi Ruskom a Ukrajinou.
Drahšie budú najmä obilniny
Potraviny boli v januári na Slovensku medziročne drahšie až o 8,1 %. V najbližších mesiacoch môžu ceny potravín podľa Glasovej vzrásť aj o 10 %. Ovplyvňujú ich rastúce ceny agrokomodít a potravín vo svete, zvyšovanie cien ropy a teda aj nákladov na prepravu a taktiež zdražovanie energií na svetovom trhu.
„Aj rusko-ukrajinský konflikt prispieva k zvyšovaniu cien potravín, predovšetkým obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte pšenice,“ povedala Glasová.
Drahšie obilniny sa následne premietajú do vyšších cien chleba, pečiva a pekárenských výrobkov, ale aj cukroviniek, rôznych polotovarov a taktiež mäsa, keďže obilniny sa používajú aj na kŕmenie hospodárskych zvierat. „Ak sa konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou vyhrotí a zabrzdí to export obilnín z Ukrajiny, s istotou sa to premietne do výraznejšieho rastu ich cien,“ dodala Glasová.