BRATISLAVA 13. júna (Webnoviny) – Vládny návrh zákona o poľovníctve je v súčasnom znení pre farmárov z Vidieckej platformy (VP) a Spolku farmárov Slovenska (SFS) neprijateľný. Zástupcovia oboch organizácií o tom informovali vo štvrtok na tlačovej konferencii. Návrh zákona podľa nich uprednostňuje poľovné práva pred právami poľnohospodárov. Zároveň obmedzuje hospodárenie vlastníkov pôdy.
Farmári preto žiadajú ministerku pôdohospodárstva SR Gabrielu Matečnú, aby celý zákon z legislatívneho procesu stiahla. „Radšej žiaden zákon ako takýto,“ povedala na tlačovke Anna Balková zo Spolku farmárov Slovenska. Agrorezort v reakcii pre agentúru SITA uviedol, že si vypočul argumenty poľnohospodárov, lesníkov, ochranárov i poľovníkov a navrhuje prijateľný kompromis zameraný na zavedenie spravodlivého systému. Podľa zástupcov organizácii však nový zákon neobsahuje to, na čom sa s ministerstvom po dvoch rokoch dohodli.
Súčasný návrh zákona podľa Spolku farmárov Slovenska a Vidieckej platformy zhoršuje nerovnováhu medzi poľovníkmi a poľnohospodármi, ale aj nerovnováhu ekosystému. „Poľovné práva sú v tomto návrhu nadradené zákonom poľnohospodárstva. Zákon požaduje od farmárov ďalšie povinnosti a nové sankcie. Očakávame, že vládny návrh zákona o poľovníctve bude mať nové znenie,“ uviedla vo štvrtok Anna Balková zo Spolku farmárov Slovenska.
Napríklad farmár si postaví plot, aby mu premnožená zver neničila úrodu. Ale keď sa do toho plota zapletie spomínaná zver, musí poľovníkom zaplatiť odškodné 2500 eur.
CELÉ SLOVENSKO JE POĽOVNÝ REVÍR
Farmári tvrdia, že zákon im obmedzuje až znemožňuje prácu. Celé územie krajiny SR okrem území medzi tabuľami „Obec“ a „Koniec obce“ je poľovný revír. Do poľovného revíru patria aj polia a pozemky farmárov. Poľovníci po nich podľa slov farmárov chodia s džípmi či na švorkolkách, ničia úrodu a podľa zákona na to majú právo. Chovateľov ovcí a kôz trápi aj to, že im poľovníci môžu strieľať pastierske psy, keď sa ocitnú 200 metrov od stáda ale občas padnú za obeť aj hospodárske zvieratá v ohrade.
„Minulý rok sme prišli o 30 kôz a jedného koňa. Boli dostrieľané. Nešlo o nešťastnú náhodu, boli to čisté priestrely,“ uviedla Balková. Dodáva, že drastické spôsoby lovu spojené s veľkým hlukom plašia aj domáce zvieratá, ktoré im už niekoľko krát utiekli. Farmári hľadali napríklad splašené kone niekoľko dní.
Vlastník alebo nájomca pôdy v praxi na svojom pozemku nemá nejakú právomoc. Dokonca by mal poľovníkom dopredu nahlasovať, kedy bude kosiť. „Pri týchto klimatických zmenách je to absolútne nemožné. Počasie prechádza z extrému do extrému. Najprv prívalové dažde, potom sucho. Keď si pozriem počasie a vidím, že je zajtra má byť pekne, musím rýchlo kosiť, nemôžem čakať a písať poľovníkom, že chcem kosiť,“ povedal Balková
„Potrebujeme nájsť súlad vzťahu medzi farmármi a poľovníkmi. Veľmi ma znepokojuje neprijatie pripomienok Vidieckej platformy a iných poľnohospodárskych organizácií k zákonu. Musíme mať jednoznačne stanovené vlastnícke vzťahy a ochranu majetku. To je kľúčové v rozvoji vidieka,“ uzavrel prizvaný europoslanec Ivan Štefanec.
PREMNOŽENÁ ZVER SA STÁLE DOKRMUJE
V niektorých oblastiach Slovenska je poľovná zver premožená. Toto tvrdenie prijali pri pripomienkovaní zákona všetci, ktorí sa ho zúčastnili. Premnožená divá zver trápi okrem farmárov i lesníkov – tým, že obžiera mladé stromy.
Počet šeliem je nedostatočný a niektoré sa kvôli nadmernému odstrelu dostali na zoznam ohrozených druhov. Vysoká a diviaky tak nemajú prirodzeného nepriateľa. Milan Ovseník z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov argumentoval tým, že šelmy sú nebezpečné pre človeka a nemožno ich považovať za riešenie problému. Europoslanec Michal Wiezík ale namietal, že poľovníci zabijú (omylom) viac ľudí ako napríklad medvede a nebojíme sa ich.
Zabitej poľovnej zvery je každoročne viac a viac, ale údajne jej aj tak stále pribúda. Napriek tomu, zákon káže, že sa táto premnožená zver musí dokrmovať, „čo je v rozpore s logikou“, zhodujú sa kritici zákona. „Keď je menej potravy, nemnožia sa tak, vedia sa aj sami regulovať,“ tvrdí Juraj Vanko, podpredseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.
„Ak užívateľ poľovného revíru nedodržuje stavy zvery, je vystavovaný sankcionovaniu. Avšak objektívne preukázať stavy voľne žijúcej zvery je komplikovaná vec, ak nie nemožná. Žiadame, aby bol celý zákon z legislatívneho procesu stiahnutý,“ povedal Vanko.
Príčinou toho, že divá zver prichádza bližšie k ľudským obydliam a na polia, môže byť podľa Wiezíka aj masové odlesňovanie. Zver, ktorá príde o svoje prirodzené prostredie, sa tak posúva bližšie k ľudským sídlam, lebo nemá kam inam ísť.
„NEMAJÚ SADIŤ KUKURICU NA OKRAJI LESA“
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v stanovisku ku kritike farmárov k návrhu tiež zákona uviedlo, že pri jeho tvorbe spolupracovalo so všetkými zúčastnenými stranami, ktoré mali rôznorodé predstavy.
„Aj poľnohospodári musia začať aktívne pracovať na takých opatreniach, ktoré budú minimalizovať škody. Nie je možné, aby sadili napríklad kukuricu v obrovských lánoch až po hranicu lesa a potom sa čudovali, že takéto hody zver lákajú. Postupy ako znížiť atraktívnosť polí pre zver sú známe, treba ich len aplikovať. Poľovníci zasa musia zintenzívniť prácu na udržateľnej početnosti poľovnej zveri vo svojich revíroch,“ reagoval hovorca MPRV SR Vladimír Machalík.
Webnoviny požiadajú o vyjadrenie zástupcov poľovníkov.