BRATISLAVA 14. mája (WEBNOVINY) – Kvóty utečencov pre jednotlivé štáty rozpútali diskusiu o probléme migrácie a iba spoločné dohody Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu môžu riešiť situáciu a odbremeniť od migrantov južné štáty, ktoré situáciu absolútne nezvládajú. Pre agentúru SITA to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková (Smer-SD).
Smolková, rovnako ako ďalší traja poslanci za sociálnych demokratov zahlasovala 29. apríla za rezolúciu, ktorá podporovala politiku kvót mignatov. Predseda vlády a strany Smer-SD Robert Fico však kvóty odmieta. „Európska rada sa dohodla, že akékoľvek rozhodnutie členských štátov únie, týkajúce sa migrantov, musí byť postavené na dobrovoľnosti a preto principiálne odmietam politiku kvót,“ vyhlásil Fico na tohtotýždňovom spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády.
Krajiny Únie majú za dva roky prijať desaťtisíce utečencov
Podľa premiéra vidno na reakcii europoslancov, aj za stranu Smer-SD, ktorí politiku kvót v rezolúcii podporili, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života a nesledujú rozhodnutia Rady. Zároveň slovenský premiér zdôraznil, že sa málo venujú príčinám zvyšujúceho sa počtu migrantov.
Zavedenie kvót rovnako odmieta aj strana Sloboda a Solidarita (SaS) a tiež aj Slovenská národná strana (SNS). Podľa europoslanca a predsedu liberálov Richarda Sulíka EÚ nemôže zachraňovať celý svet, keď nedokáže vyriešiť ani vlastné problémy. Stanovisko liberálov poskytla agentúre SITA hovorkyňa strany Katarína Svrčeková.
Únia potrebuje utesniť južnú hranicu
Slová šéfky európskej diplomacie Federici Mogherini, že za migráciu zodpovedajú všetky členské štáty EÚ, Sulík odmieta. „Na vzniknutej situácii rozhodne nemajú jednotný podiel všetky krajiny únie. Napríklad Slovensko na rozdiel od Francúzska nebombardovalo Líbyu, a teda nepodieľalo sa na destabilizácii afrických krajín, v dôsledku ktorej dnes migranti riskujú svoje životy,” skonštatoval europoslanec.
Podľa neho EÚ potrebuje utesniť južnú hranicu. Upozorňuje, že Agentúra pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach (Frontex) má dnes rozpočet len 0,1 miliardy eur a 300-členný personál. Šéf liberálov víta navýšenie rozpočtu na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačom.
Podľa neho je tiež potrebné venovať viac úsilia na upokojenie situácie v Líbyi a Sýrii. Sulík takisto poukazuje na pokrytectvo stany Smer-SD. „Tá doma na čele s Robertom Ficom rázne vystupuje proti prerozdeľovaniu utečencov v rámci EÚ, no keď prišlo na lámanie chleba, všetci europoslanci za Smer bez výnimky podporili návrh na vytvorenie spomínaných kvót,” uzavrel Sulík.
Nelegálna migrácia je problémom celej Únie
Ako uviedla europoslankyňa Smolková, nelegálna migrácia je témou každého plenárneho zasadnutia. „Uznesenia sú väčšinou spoločné naprieč politickým spektrom a reagujú na aktuálnu situáciu v Stredozemnom mori, kde denne zomierajú stovky nevinných ľudí, ktorí za vidinou lepšej budúcnosti pre seba a svoju rodinu riskujú svoje životy,“ tvrdí.
Podľa nej je potrebné si uvedomiť, že nelegálna migrácia je problémom celej EÚ. „Riešením nie sú kvóty, ale humanitárna pomoc pre migrantov v ich pôvodnej krajine a odstránenie vojnových konfliktov,“ dodala. Podľa Vladimíra Maňku (Smer-SD) europoslanci roky upozorňujú na nedostatočné riešenie tohto problému.
Dodal, že je potrebné sa rozhodnejším spôsobom zaoberať neregulárnou migráciou prostredníctvom lepšej spolupráce s tretími krajinami a „napomôcť k zefektívneniu procesu vrátenia nelegálne prisťahovaných osôb do krajiny, odkiaľ prišli“.
Slovensko by prijalo maximálne pár stoviek ľudí
Pre europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD) nie je podstatné, či presídľovanie migrantov bude na základe kvót alebo dobrovoľnosti, ale to, aby „Európska komisia, Rada a premiéri problém konečne riešili“. Upozorňuje, že všetkých 28 štátov vrátane Slovenska sa musí na riešení podieľať.
„Nežijeme na izolovanom ostrove a váhavé riešenia nám spôsobia väčšiu škodu ako osoh,“ uviedol Zala. Ako dodal, Slovensko bude na presídľovaní migrantov participovať v rozsahu maximálne pár stoviek ľudí. Podľa europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej (Smer-SD) parlament rozhodol o kvótach ako o jednom z riešení súčasného „katastrofálneho stavu v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú krajinami akéhosi prvého kontaktu pre utečencov“.
Pripúšťa, že rozhodnutia Európskeho parlamentu bývajú niekedy odlišné od stanoviska Rady či jednotlivých členských štátov. Ako ďalej uvádza, z 20-tisíc migrantov, ktorých chce EÚ prerozdeliť, by Slovensko malo prijať približne 316 osôb.
„Ak teda vezmeme do úvahy, že na Slovensku máme aktuálne 2 933 miest a obcí, tak by matematicky jeden zachránený prisťahovalec vyšiel približne na každé deviate mesto alebo obec. Z pohľadu našej krajiny by to nebolo ničím dramatické a ukázali by sme empatiu a schopnosť, že od EÚ nečakáme len peniaze, ale vieme byť aktívny aj v menej atraktívnych politikách,“ uzavrela Flašíková Beňová.
Škripek nechce zostať bezcitný
„V Sýrii a Iraku zúri vojna. Kresťania, ale nielen oni, sú prenasledovaní, vyháňaní zo svojich domovov a zabíjaní. Sú tu tisíce mŕtvych utečencov v Stredozemnom mori. To je realita, ktorú premiér Fico nechce vidieť. Ako právnik pritom musí vedieť, že všetci títo ľudia sú utečenci podľa medzinárodného práva a Slovensko sa už dávno pred vstupom do EÚ zaviazalo, že takýmto žiadateľom poskytne azyl,“ uviedla europoslankyňa Anna Záborská (KDH).
Poslanec EP Branislav Škripek (OĽaNO) takisto nesúhlasí so zavedením kvót, ale zostať bezcitný nie je podľa neho správne. „Nevytvárajme si z ľudského utrpenia politické body, ale radšej hľadajme riešenia. Je to naša povinnosť,“ dodal.
Brusel by mal žiadateľov o azyl preveriť
Predseda národniarov Andrej Danko rovnako odmieta povinné kvóty. Tvrdí, že väčšina utečencov mieri do Európskej únie z ekonomických dôvodov, nie z politických.
„Navrhujeme, aby slovenská vláda a predstavitelia Slovenska v EÚ a Európskom parlamente začali presadzovať návrh na riešenie problému migrantov tam, kde sa začína. A to je v prvom rade chudoba v afrických a ázijských krajinách a šafárenie mafie, ktorá si z migrantov urobila veľmi výhodný biznis,“ uvádza Danko v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková.
Podľa SNS by mal Brusel ponúknuť systém dôkladného preverenia migrantov – ktorí z nich sú žiadatelia o azyl z politických dôvodov a ktorí sú ekonomickí imigranti. Únia by tiež mala riešiť problém chudoby priamo v afrických krajinách.
„Čistenie si historického svedomia nemôže ísť na úkor krajín, ktoré na prijímanie migrantov nemajú ani ekonomické, ani spoločenské kapacity,“ uviedol Danko. Dodal, že problém migrácie by mali riešiť krajiny, kam utečenci prišli. „Všetky členské štáty EÚ by tomu mali byť nápomocné, ale rozhodne by nemali súhlasiť s tým, aby povinne prijímali určený počet migrantov,“ uviedol predseda SNS.