BRATISLAVA 26. júla (WEBNOVINY) – Strana Sloboda a Solidarita je prekvapená, že súbežne s dramatickými udalosťami okolo Grécka vláda Roberta Fica poľavuje v úsilí výraznejšie znižovať deficit verejných financií, a tým aj zadlženie Slovenska.
Grécko má predstavovať memento
„Očakávali sme, že Grécko je memento, ale nie je. Ukážky z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 nás vedú k záveru, že varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť neboli zohľadnené tak, ako by si zaslúžili,“ konštatuje poslanec NR SR a tímlíder SaS pre verejné financie Eugen Jurzyca.
Slovensko príde pre Grécko o peniaze, Sulík kritizoval Fica
SaS spustila petíciu proti tretej pomoci pre Grécko
Pripomína, že vláda už v roku 2014 zhoršila svojím hospodárením udržateľnosť verejných financií. Schodok verejných financií sa totiž v minulom roku medziročne zvýšil viac, než sa zvýšil priemer deficitov v eurozóne. To všetko napriek tomu, že slovenská ekonomika a s ňou aj príjmy verejných financií zažívajú „dobré časy“ umelo podporené kvantitatívnym uvoľňovaním, príjmom eurofondov či otváraním druhého piliera.
„Kedy, ak nie teraz, si má Slovensko znížiť dlh tak, aby bolo pripravené na budúce krízy, ktoré určite prídu?“ pýta sa Jurzyca. Ficova vláda podľa neho iba potvrdzuje, že využije každú príležitosť presunúť riešenie problémov do budúcnosti a nezáleží jej na tom, že to bude znamenať ich prehĺbenie.
Konsolidácia verejných financií sa nemá odkladať
Grécko je podľa opozičného poslanca dobrým príkladom toho, ako rastú problémy verejných financií, ak sa posúvajú do budúcnosti. Robert Fico tomuto príkladu rozumie, ale iba v zahraničí. „SaS odmieta presúvanie konsolidácie verejných financií na horšie časy a vyzýva vládu, aby dodržiavala svoje vlastné sľuby o znižovaní deficitu a dlhu,“ uzatvára Jurzyca.
V budúcom roku by mal byť deficit verejnej správy 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR. Znižovanie deficitu pritom rezort predpokladá aj v ďalších rokoch, a to na 0,88 percenta HDP v roku 2017 a 0,53 percenta HDP v roku 2018.
„Stanovené ciele by mali prispieť ku každoročnému znižovaniu dlhu verejnej správy v rozpočtovanom období, čím sa zohľadňujú aj požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ uviedlo ministerstvo.