Voľby v roku 1998 boli pre Slovensko poslednou šancou naskočiť do posledných vagónov integračného vlaku. Pre agentúru SITA to uviedol bývalý premiér a predseda vtedajšej Slovenskej demokratickej koalície Mikuláš Dzurinda.
„Bolo to kľúčové obdobie pre vývoj Slovenska v novom miléniu. Česko, Poľsko a Maďarsko vstúpili v roku 1997 do NATO a dostali pozvanie rokovať o svojom vstupe do Európskej únie (EÚ). Slovensko bolo z integračných procesov vylúčené. Bolo mi jasné, že integračný vlak sa pohol a zostáva posledná šanca naskočiť do jeho posledných vagónov – po voľbách v roku 1998,” priblížil Dzurinda.
Paralela medzi vládnutím Mečiara a Fica
Podľa bývalého premiéra sa Slovensko za ten čas výrazne posunulo. „Začali sme pomaly dobiehať najlepších, aj keď tempo konvergencie nie je také výrazné, ako by sme si želali. Slovensko sa však od roku 1998 až doposiaľ plne emancipovalo, a to politicky, ekonomicky i kultúrne,” myslí si Dzurinda.
Pred 21 rokmi vyhralo HZDS voľby, ale éra Mečiara sa skončila. Vznikla prvá Dzurindova vláda
Na otázku agentúry SITA, či vidí nejakú paralelu medzi niekoľkoročným vládnutím bývalých premiérov Vladimíra Mečiara a Roberta Fica, odpovedal, že osud Roberta Fica má v rukách predovšetkým súčasná opozícia.
„Fico sa usiluje o podobnú robustnú, hrmotnú či nátlakovú politiku, akú forsíroval Vladimír Mečiar. Aj v jeho prípade však platí, že kópia neprebíja originál. Navyše, vonkajšie i vnútorné podmienky pre takúto politiku sú dnes obmedzenejšie. Zvonku takúto politiku limituje naše členstvo v EÚ a NATO, zvnútra podstatne vyspelejšia občianska spoločnosť. Fico už tieto mantinely pocítil, a to zvonku i zvnútra,” dodal Dzurinda.
Parlamentné voľby v roku 1998
Historicky druhé parlamentné voľby v samostatnej Slovenskej republike sa konali pred 21 rokmi v piatok 25. septembra a sobotu 26. septembra 1998.
Slovensko sa po šiestich rokoch svojej existencie dostalo na križovatku. Krajina pod vedením kedysi populárneho premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS), ktorý v marci 1998 dočasne prevzal aj prezidentské právomoci, sa začala dostávať do medzinárodnej izolácie. Volebná účasť bola rekordná, dosiahla 84,24 percenta a je doteraz najvyššou v dejinách samostatnej Slovenskej republiky.
Najviac hlasov napokon získalo vládne HZDS, ktorému slovenskí voliči odovzdali celkovo 27 percent hlasov, druhá skončila opozičná Slovenská demokratická koalícia (SDK) so ziskom 26,33 percenta, tretia Strana demokratickej ľavice (SDĽ) získala 14,66 percenta.
Vladimírovi Mečiarovi a HZDS sa napriek volebnému víťazstvu už nepodarilo zostaviť ďalšiu vládu. Vznikla nová vláda pod vedením Mikuláša Dzurindu. Vládna koalícia bývalých opozičných strán zložená zo SDK, SDĽ, SMK a SOP získala aj ústavnú väčšinu v Národnej rade SR.
