BRUSEL 8. mája (WEBNOVINY) – Eurozóna je jednotná a Grécko potopiť nenechá. Také je posolstvo lídrov krajín eurozóny po piatkovom mimoriadnom summite v Bruseli, na ktorom odobrili vyše stomiliardový finančný záchranný balíček pre Grécko. Jednotu menovej únie nemieni narúšať ani Slovensko. „Sme potvrdili pripravenosť Slovenska a vlády prispieť k celkovej stabilite eurozóny tak, že sa zapojíme do špeciálneho stabilizačného mechanizmu, ktorý bol pre Grécko pripravený,“ povedal po rokovaní premiér Robert Fico.
Kvôli odblokovaniu mechanizmu pomoci Grécku pritom zasadne už v sobotu mimoriadne vláda, ktorá má poveriť ministra financií Jána Počiatka podpísaním zmluvy, ktorá umožní štátom eurozóny pôžičku Grécku poskytnúť. Slovensko totiž ako posledná krajina veriteľskú zmluvu zatiaľ nepodpísala. Reálne peniaze zo Slovenska však do Grécka môžu odísť až po voľbách. Sobotňajšie rokovanie má len umožniť krajinám eurozóny pomoc Grécku aktivovať.
„Vzhľadom na voľby ratifikačný proces tejto zmluvy vrátane bilaterálneho úveru bude predmetom rokovania novozvolenej Národnej rady SR. Kľúčový však bude pokrok v reformách schválených gréckym parlamentom. Slovensko zatiaľ nejde dať žiadny bilaterálny úver, budeme o tom rokovať až niekedy v júli alebo auguste,“ povedal premiér s tým, že európski lídri tento postoj chápu a akceptovali ho.
Piatkový summit lídrov krajín Európskej únie však nebol iba o pôžičke Grécku, ale aj o ďalších opatreniach na zabezpečenie stability v Európe a zabránenie podobným otrasom ako spôsobuje Grécko. Budúcnosť eurozóny tak má byť aj o sprísňovaní rozpočtových pravidiel. Dôležitosť stretnutia dokumentuje aj skutočnosť, že sa začalo s dvojhodinovým oneskorením kvôli tomu, že politickí lídri únie sa údajne nevedeli zhodnúť na konečnom texte deklarácie. „Ide o najzávažnejšiu situáciu v období existencie eura,“ dokumentoval dôležitosť rokovaní predseda vlády Fico.
Hlavy členských štátov eurozóny napokon v piatok deklarovali svoj jednoznačný záujem zabezpečiť stabilitu eura ako spoločnej európskej meny. Zároveň sa vyjadrili, že na zabezpečenie toho, aby sa podobná situácia neopakovala, je potrebné urýchliť reguláciu finančného sektora a taktiež sprísniť Pakt stability a rastu. Práve ten mal byť totiž mechanizmom, ktorý mal zabezpečiť stabilitu verejných financií krajín únie, avšak podľa odborníkov ale aj politikov grécky problém naplno preukázal jeho zlyhanie.
Slovensko sa má na celkovej pôžičke Grécku, ktorá spolu s 30-miliardovým príspevkom Medzinárodného menového fondu dosiahne počas nasledujúcich troch rokov 110 mld. eur, prispieť sumou 816 mil. eur. Finančná pomoc sa má vyplácať v dvanástich štvrťročných tranžiach, pričom každá z nich má byť po priebežnom zhodnotení plnenia úsporných opatrení v Grécku podmienená konsenzom všetkých veriteľských krajín.
Finančnú pomoc dlhom decimovanému Grécku v piatok schválil aj jeho najväčší budúci veriteľ Nemecko. Pôžičku najväčšej európskej ekonomiky Grécku v sume 22,4 mld. eur totiž potvrdil podpisom aj nemecký prezident Horst Köhler.
SITA