BRATISLAVA 28. novembra (WEBNOVINY) – Predaj emisných kvót pre priemyselné firmy, ktorý od budúceho roka plánuje Slovensko zaviesť v súlade s novými pravidlami Európskej únie, by mohol priniesť odhadovaný výnos 105 miliónov eur. Nové pravidlá vyplývajú zo zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý v stredu schválili poslanci.
Podnikateľský sektor v prvých dvoch obchodovacích obdobiach dostával emisie pridelené, takže za ne neplatil. Podľa nových pravidiel Európskej komisie (EK) niektoré podniky, predovšetkým v oblasti výroby elektrickej energie, už emisie budú nakupovať kompletne, niektoré výrobné podniky časť emisií dostanú a časť budú musieť kúpiť.
Prísnejšie povinnosti pre prevádzkovateľov
Prevádzkovateľ bude mať zároveň povinnosť nahlásiť ministerstvu životného prostredia každú významnú zmenu kapacity časti prevádzky, napríklad zúženie výroby a ak všetky bezodplatne pridelené emisie nevyužije, bude ich musieť vrátiť. Ak bezplatné nadbytočné emisie do konca roka nevráti, dostane pokutu 100 eur za každú neoprávnenú kvótu.
Slovenská republika má pridelených 32,2 milióna ton emisných kvót, pričom približne 15 miliónov ton kvót si budú musieť firmy kupovať. Cena týchto emisných jednotiek EUA na trhu je asi 7 eur za tonu, takže envirorezort z nej stanovil odhadovaný výnos na budúci rok.
„Samozrejme, my nevieme, či cena na trhu sa bude zvyšovať alebo znižovať, pretože sú ambície EK stiahnuť určité množstvo emisných kvót z trhu, aby sa zvýšila cena a ešte viac sa tým motivovali firmy a podnikateľské subjekty, aby investovali do nových technológií a znižovali objem úniku emisií do ovzdušia,“ vysvetlil minister envirorezortu Peter Žiga (Smer-SD).
Polovica výnosu pôjde na veľké projekty. „Päťdesiat percent z výnosu z predaja emisných kvót sa použije na financovanie veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré budú v hodnote nad 200-tisíc eur,“ uviedol Žiga. Na takéto projekty je potrebná notifikácia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou, o ktorú rezort požiada po schválení zákona.
Potom budú vedieť pripraviť peniaze pre priemyselné podniky na obnovu technologických zariadení, ktoré produkujú nadmerné množstvo CO2 a ostatných skleníkových plynov. Žiga odhaduje, že to bude v druhom polroku 2013.
Financie rozdelia aj pre zelené projekty
Ďalších 10 percent výnosov plánujú využiť na financovanie štátnej pomoci prevádzkam, v ktorých sa predpokladá riziko značného úniku uhlíka. Na Slovensku je to podľa Žigu päť alebo šesť závodov. Tie by mohli pre nutné zapojenie do schém obchodovania s emisiami Slovensko opustiť a presunúť sa napríklad mimo územia EÚ, na miesto, na ktoré sa nové pravidlá nevzťahujú. „V tomto prípade pôjde o kompenzácie týmto firmám,“ dodal Žiga.
Na financovanie „de minimis“ zelených projektov typu zatepľovanie, výskum, vývoj, modernizácia zariadení s úsporou energie pôjde 20 percent výnosu. Zvyšných 20 percent pôjde na zmierňovanie negatívnych dopadov zmeny klímy, napríklad na protipovodňové opatrenia.
Vláda prvé rokovanie o zákone o obchodovaní s emisiami 28. septembra prerušila, lebo envirorezort diskutoval s ministerstvom financií, kde majú skončiť utŕžené peniaze za emisie. „Ja som spokojný s výsledkom, je to kompromis,“ povedal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) po schválení návrhu vládou začiatkom novembra. Pripomenul, že najprv musia výnosy z predaja kvót prísť do rozpočtu, potom musí MŽP notifikovať schémy pomoci, čo nejaký čas potrvá.
„Kľúčové je, že vždy budeme musieť spolurozhodovať o balíku peňazí, ktorý na dané schémy pôjde a tak sa to bude diať z roka na rok,“ dodal. Vláda už v budúcom roku ráta, že podporí program zatepľovania. Ráta sa aj s pomocou veľkým zamestnávateľom, ktorí sú veľkí odberatelia elektrickej energie. Na to sú podľa Kažimíra možnosti aj v iných schémach.
Právnou normou sa národná rada zaoberala v skrátenom legislatívnom konaní. Po podpísaní prezidentom nadobudne zákon účinnosť 1. januára 2013.
Kupcov na misie máme
Slovensko plánuje predať svoje prebytočné emisné kvóty AAU jednotiek Španielsku, resp. Španielsku a Rakúsku. Obe alternatívy, ktoré navrhol šéf envirorezortu, v stredu odobrila vláda. Cena nie je známa, lebo materiál je pre obchodné tajomstvo čiastočne utajený.
Podľa schválených scenárov buď predáme 27 miliónov nepoužitých priznaných jednotiek podľa Kjótskeho protokolu Španielskemu kráľovstvu alebo 22 miliónov jednotiek Španielsku a päť miliónov jednotiek Rakúsku.
Vláda splnomocnila ministra životného prostredia, aby viedol rokovania a uzavrel zmluvu s vybraným záujemcom za podmienky vzájomnej výhodnosti obchodu.
Začiatkom mesiaca informoval minister životného prostredia Peter Žiga, že rokujú s oboma spomenutými krajinami a sú veľmi blízko dohode so španielskou vládou. Žiga vzhľadom na to, že ide o citlivú obchodnú operáciu, nechcel povedať, o akej konkrétnej cene rokujú so španielskou vládou.
„Môžem zodpovedne povedať, že momentálne sa cena takéhoto typu emisií na trhu pohybuje výrazne pod jedným eurom,“ uviedol Žiga 7. novembra aktuálnu cenu tony jednotiek AAU.
Minister upozornil, že cena jednotiek AAU sa hýbe, veľký vplyv na ňu má skutočnosť, že v prvom decembrovom týždni bude veľký summit, na ktorom sa bude rokovať o predĺžení platnosti Kjótskeho protokolu.
