BRATISLAVA 24. apríla (WEBNOVINY) – Registračné pokladnice pre lekárov, úspory na mzdách a tovaroch v štátnej správe, ale najmä ďalšie zlepšovanie výberu dane z pridanej hodnoty.
Dlh Slovenska prekročil 55 percent, vláda bude musieť škrtať
Vláda odklepla novelu, ktorá umožní predaj Slovak Telekomu
Aj takto má vyzerať ďalšie kolo konsolidácie verejných financií, ktoré má viesť k zníženiu rozpočtového deficitu na 2,49 % hrubého domáceho produktu v roku 2015 a k postupnému zastaveniu rastu verejného dlhu. Vyplýva to z návrhu programu stability na roky 2014 až 2017, ktorý schválila vláda.
Opatrenia majú priniesť stovky miliónov eur
Celkovo majú konsolidačné opatrenia pomenované v programe stability v budúcom roku priniesť 409 mil. eur, z toho 303 na strane príjmov a 106 na strane výdavkov. Dominantnou položkou je práve zachovanie výnosu a zlepšenie efektivity výberu dane z pridanej hodnoty, od čoho si vláda sľubuje vyššie príjmy o minimálne 227 mil. eur.
Na strane príjmov má byť druhou najvyššou položkou zavedenie registračných pokladníc pre lekárov a niektoré ďalšie profesie, čo má priniesť 71 mil. eur a zavedenie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmafiriem a príjmy z predaja kovošrotu, čo má priniesť 5 mil. eur.
Na strane výdavkov sa má v rámci reformy ESO usporiť na mzdách 66 mil. eur a na tovaroch a službách 40 mil. eur. Pracovať sa má aj na ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov. Rast príjmov z tohto dôvodu sa však očakáva až v roku 2016.
Vláda nerozhoduje o výške DPH, ale zákon
Minister financií Peter Kažimír je pritom presvedčený, že stanovené ciele v konsolidácii verejných financií sa podarí naplniť aj napriek dôsledkom, ktoré vyplývajú z aktuálnych údajov Eurostatu o deficite a dlhu.
Slovensko totiž znížilo deficit pod 3 % na úroveň 2,77 % hrubého domáceho produktu, čo podľa platnej legislatívy znamená zníženie sadzby DPH z 20 % na pôvodných 19 %.
Či sa tak však v skutočnosti stane, sa ukáže až po jesennej notifikácii deficitu a dlhu, kedy sa už má brať do úvahy nová metodika ESA10. Podľa nej by totiž mohol byť napokon vlaňajší deficit Slovenska nad 3 % a sadzba dane by sa tak nemenila.
„Dnes notifikované číslo je 2,77 % hrubého domáceho produktu a platí zákon o dani z pridanej hodnoty a je pred nami ešte jesenná notifikácia. Nie minister financií a nie vláda rozhoduje o výške DPH, ale zákon,“ povedal v súvislosti s možným znižovaním sadzby dane z pridanej hodnoty v stredu minister financií Peter Kažimír.
Ako dodal, číslo, ktoré Eurostat ukáže na jeseň, momentálne nevie. V každom prípade, ak sa zopakuje zlepšujúci sa výber daní z predchádzajúcich mesiacov aj v tomto roku, nebude s vykrytím prípadného výpadku zo zníženia sadzby DPH podľa neho problém.
Peniaze budú aj z predaja Slovak Telekomu
Eurostat však prišiel v stredu aj s druhým číslom, a to výškou hrubého verejného dlhu za minulý rok. Ten dosiahol 55,4 % hrubého domáceho produktu, čo znamená prekročenie ďalšieho pásma ústavnej dlhovej brzdy.
Povinnosťou vlády je tak už budúci mesiac viazať 3 % výdavkov očistených o niektoré položky a taktiež predložiť budúci rok rozpočet, ktorý nebude počítať s rastom časti výdavkov. Ani v tomto minister financií problém nevidí. Viazanie výdavkov sa podľa neho udeje v polovici mája v objeme zhruba 300 mil. eur, jednotlivé položky sa budú ešte upresňovať. Vláda s tým podľa Kažimíra počítala.
Rovnako by ambície vlády v oblasti konsolidácie nemala ovplyvniť ani povinnosť predložiť rozpočet so zmrazením časti výdavkov. „Spustenie tohto sankčného pásma dlhovej brzdy neznamená zmenu cieľov v deficite a v dlhu na budúci rok. Znamená snáď len iný spôsob dosiahnutia tohto cieľa,“ vyhlásil v stredu po rokovaní vlády Kažimír.
Vláda zároveň podľa neho urobí všetko preto, aby dlh neprekročil hranicu 57 % hrubého domáceho produktu. Pomôcť k tomu má aj predaj akcií Slovak Telekomu. Kažimír v stredu potvrdil, že výnos z tohto predaja má smerovať na zníženie dlhu.
Pri dodržaní všetkých stanovených cieľov by pritom mohla úroveň dlhu verejnej správy v tomto roku klesnúť na 55,2 % hrubého domáceho produktu, po čom by mala nasledovať jeho kulminácia na úrovni 56,2 % v roku 2015.
Pozitívnou správou podľa ministra je, že pri dodržaní cieľov zároveň Slovensko v budúcom roku prvýkrát dosiahne primárny prebytok verejných financií. „Po očistení o úrokové náklady tak bude hospodárenie verejnej správy v pluse,“ dodal.
