Firmy ignorujú zákony v snahe šetriť, Slovensko je pre lacných pracovníkov len dočasným riešením

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Robotníci, zamestnanci, práca

BRATISLAVA 9. apríla (WebNoviny.sk) – Na Slovensku pôsobí 50-tisíc zahraničných pracovníkov, z toho takmer polovica (22-tis.) je štátnych príslušníkov takzvaných tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie, pritom iba 9-tisíc z nich má klasickú pracovnú zmluvu. Zostávajúcich 13-tisíc pracuje na základe „informačnej karty“ a nie vždy v úplnom súlade s platnou legislatívou. Informovala o tom personálna agentúra Grafton Slovakia.

Slovensko ako prestupná stanica

„Ak pri nástupnej mzde 600 až 650 eur hrubého v trojzmennej prevádzke nenachádzajú firmy najmä na západe Slovenska vhodných kandidátov, obracajú sa na Bulharsko či Rumunsko s príjmovou hladinou 500 až 520 eur. Vzhľadom na to, že spomenuté krajiny sú členmi EÚ, v zásade nie je problém zamestnať takýchto pracovníkov.

Ukazuje sa však, že je to krátkodobé riešenie,“ uviedol project manager z personálnej agentúry Grafton Slovakia Branislav Jančuška s tým, že Slovensko je pre nich tranzitnou krajinou, keďže v priemere po 4 až 5 mesiacoch odchádzajú do Rakúska alebo Nemecka, kde sú výrazne vyššie príjmy.

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) evidujú z tretích krajín najvyššie zastúpenie v prípade Srbov, rastie počet Ukrajincov a úplne novým trendom sú pracovníci z Vietnamu.

Kreatívne obchádzanie legislatívy

„Objem žiadostí o pobyt vzrástol o tretinu, stúpa aj počet nálezov práce načierno. Firmy hľadajú kreatívne riešenia, aby získali čo najviac zahraničných pracovníkov a bolo to pre ne ekonomicky výhodné. Nie vždy je zamestnanie cudzincov v súlade s platnou legislatívou, niektorí pracujú úplne bez zmluvy,“ skonštatoval Jančuška.

Regionálne rozloženie cudzincov pracujúcich v SR kopíruje celkový regionálny trend na pracovnom trhu. Vo februári 2018 ich viac ako 40-tisíc pôsobilo v štyroch západných VÚC, teda v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, zatiaľ čo v Žilinskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji to bolo iba necelých 10-tisíc pracovníkov.

Podľa personálnej agentúry sa cudzinci na pracovnom trhu v SR uplatňujú aj v sofistikovanejších pozíciách s vysokou pridanou hodnotou, prevažuje však pôsobenie vo výrobnej sfére.

„Napríklad zo spomenutých 13-tisíc zahraničných zamestnancov z tretích krajín pracujúcich na ´info-kartu´ až tri štvrtiny spadali do kategórií operátori a montéri strojov a zariadení či pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, prezrádzajú to štatistiky ÚPSVaR za druhý mesiac tohto kalendárneho roka,“ uzavrel Jančuška.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Branislav Jančuška