Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN povoľuje EÚ a jednotlivým krajinám naloďovať sa na plavidlá s cieľom zachraňovať ohrozené životy migrantov alebo obete obchodovania s ľuďmi.
Vytvorenie takéhoto súdu by podľa dotknutých krajín bolo vhodnou reakciou na skutočnosť, že tento tragický incident a s ním súvisiace dôsledky pre bezpečnosť civilného letectva ovplyvňujú záujmy medzinárodného spoločenstva ako celku.
Ľudia žijúci v blízkosti miest útokov vykazovali príznaky, ktoré sa objavujú po vystavení toxickým chemikáliám. Medzi pozostatkami útokov sa našli aj plynové kanistre a svedkovia popisovali silný zápach chlóru.
Na zozname požiadaviek je aj zákaz cestovania a zmrazenie majetku pre Abdula Malika al-Húsího, hlavného vodcu povstalcov a Ahmeda Sáliha, bývalého šéfa jemenských elitných síl.
Islamisti podľa správy cielene útočia na menšiny, najmä na jezídov a kresťanov. Zadržané deti a ženy sú vystavené zlému zaobchádzaniu vrátane znásilňovania a sexuálneho otroctva.
Sýrska občianska vojna uvrhla až 80 percent obyvateľstva do chudoby, znížila priemernú dĺžku života o 20 rokov a spôsobila škody vyše 200 miliárd dolárov.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní uviedla, že začiatkom roka 2014 sa tri dediny na severe Sýrie ‚opakovane a systematicky‘ stali terčom použitia chlóru.
Islamský štát zničil okrem sôch aj vzácne knihy a rukopisy z mestskej knižnice, zatiaľ čo iné artefakty predal na čiernom trhu, aby získal peniaze na svoje bojové operácie. NEW YORK 28. februára (WEBNOVINY) – Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) odsúdila v piatok barbarské teroristické činy páchané militantno-extrémistickou skupinou Islamský štát (IŠ) vrátane ničenia náboženských a historických pamiatok. Video: Islamisti zničili vzácne pamiatky v múzeu v irackom meste Mósul Pre riaditeľku UNESCO to je vojnový zločin O zasadnutie BR OSN požiadala riaditeľka Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) Irina Bokovová po tom, ako vo štvrtok IŠ zverejnil na internete zábery ničenia pamiatok v obsadenom meste Mósul na severe Iraku. Moslimskí extrémisti na videu rozbíjajú sochy v mósulskom múzeu a priamo na archeologickom nálezisku, pričom ich označujú za niekdajšie modly odporujúce islamskému učeniu. Islamský štát zničil aj vzácne knihy a rukopisy z mestskej knižnice, zatiaľ čo iné artefakty predal na čiernom trhu, aby získal peniaze na svoje bojové operácie. Bokovová rozbíjanie starobylých sôch a iných artefaktov označila za „kultúrnu čistku“ a vojnový zločin, ktorý nesmie zostať nepotrestaný. Vyzvala na vytvorenie „celosvetovej koalície proti nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru“. Rada zakázala obchodovanie s artefaktmi zo Sýrie BR OSN odsúdila „ničenie nenahraditeľných náboženských a kultúrnych artefaktov v mósulskom múzeu ako aj pálenie tisícov kníh a vzácnych rukopisov v mósulskej knižnici. „IŠ ako aj netolerancia, násilie a nenávisť, ktorú šíri, musia byť porazené,“ uvádza sa vo vyhlásení rady. BR OSN začiatkom februára zakázala akékoľvek obchodovanie s historickými pamiatkami a starožitnosťami zo Sýrie. Tým, ktorí artefakty od IŠ alebo ďalších islamistických skupín kúpia, hrozia sankcie. Ukradnuté artefakty sú odhodlaní vypátrať Iracký premiér Hajdar al-Abádí v sobotu prisľúbil, že jeho vláda vypátra ukradnuté historické artefakty z mesta Mósul a militantom z extrémistickej skupiny Islamský štát (IŠ) zabráni v ich predaji. Al-Abádí tiež požiadal medzinárodné spoločenstvo o pomoc v snahách zastaviť „barbarských teroristov“. „Máme informácie, že IŠ zničil niektoré artefakty, no ďalšie si nechal na pašovanie. Operáciu sme už odštartovali,“ vyhlásil al-Abádí. Všetky artefakty sú podľa neho označené a vyfotené a Irak bude po nich pátrať za pomoci medzinárodného spoločenstva. „Vypátrame ich aj s pomocou sveta,“ povedal.
Líbyjský minister zahraničných vecí na pôde Bezpečnostnej rady OSN povedal, že medzinárodné spoločenstvo má právnu a morálnu povinnosť poskytnúť naliehavú podporu jeho krajine.
Dokument, na ktorom sa podieľalo desať krajín, je prvým svojho druhu po udalostiach v Saná, kde niekoľko mesiacov trvajúca kríza v januári vyústila do rezignácie prezidenta a rozpustenia parlamentu.
Na boj proti Boko Haram by mala vzniknúť africká Multinárodná spoločná jednotka, pričom vojakov do tejto jednotky už prisľúbila Nigéria, Kamerun i Čad.
Jordánsko v stredu formálne predložilo návrh rezolúcie vyzývajúci na mier medzi Izraelom a Palestínčanmi. Za návrh v 15-člennej rade hlasovalo osem krajín, Spojené štáty a Austrália ho však odmietli.