Zamestnancov, ktorí sú vo svojej práci spokojní, konkurencia k sebe naláka najmä na vyšší plat. Z prieskumu personálnej agentúry Manuvia vyplynulo, že čiastka, ktorá je pri úvahách o zmene práce zaujímavá, začína pre viac než štvrtinu zamestnancov na sume 100 eur.
O zmene práce uvažuje tretina Slovákov
Ako sa ďalej uvádza v tlačovej správe, až dve tretiny zamestnancov by požadovali zvýšenie platu o 200 eur a viac. Prieskum tiež prezradil, že v najbližších troch mesiacoch uvažuje o zmene práce tretina Slovákov a ďalšia takmer štvrtina túto možnosť úplne nevylučuje.
Čiastka, ktorá by inak spokojného zamestnanca presvedčila zmeniť prácu začína na 100 eurách, až dve tretiny ľudí by požadovali navýšenie platu aspoň o 200 eur.
Nitriansky Jaguar odmieta tvrdenia, že zamestnancov demotivujú nízke platy a pomalý kariérny rast
„Recruiteri by teda mali počítať s tým, že s novou pozíciou musí uchádzačom ponúknuť podstatne vyššiu mzdu, než mali v predchádzajúcom zamestnaní, a pokiaľ si chcú udržať súčasných zamestnancov, mali by sa skôr zamerať na ich spokojnosť. Viac než kedykoľvek predtým si dnes zamestnanci uvedomujú, aké benefity im zamestnávateľ ponúka a v akom pracovnom prostredí pracujú,“ radí generálny riaditeľ skupiny Manuvia Peter Dosedla.
Pozície je veľmi ťažké obsadiť
Viac než polovica zamestnancov sa podľa prieskumu buď chystá (33 %) alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť.
K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %).
„Oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať aj na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti,“ vysvetľuje Peter Dosedla.
Minimálna mzda nie je iba zvýšenie základného platu. Na čo všetko vplýva jej rast?
Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku, než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov.
Zatiaľ čo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien vs. 40 % u mužov).
Ocenili by aj flexibilný pracovný čas
Polovici Slovákov vyhovuje osemhodinový pracovný čas a päť dní v týždni a skoro tretina by ocenila flexibilný pracovný úväzok, kde by pracovný čas nahradil viazaný objem práce.
„Flexibilnú pracovnú dobu by uvítali najmä ženy, viac ako tretina. Vo všeobecnosti aj ľudia do 44 rokov, u ktorých je možné predpokladať, že musia prácu kombinovať so starostlivosťou o rodinu. Skupinou, ktorá podporuje flexibilnú dobu najvýraznejšie, sú vysokoškoláci a obyvatelia Bratislavy,“ konštatuje Dosedla.
Talianska firma vo Svidníku vyplatila prepusteným zamestnancom len časť výplaty a odstupného
Z prieskumu spoločnosti Manuvia vyplýva, že si väčšina ľudí dokáže predstaviť, že by úplne zmenili odbor, v ktorom práve pracujú. Takmer polovica z tých, ktorí si zmenu v odbore dokážu predstaviť, zároveň tvrdí, že by to nebolo jednoduché (skôr ľudia so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním a tiež ľudia z Prešovského a Žilinského kraja), naopak, bez problémov by odbor zmenili ľudia v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Prieskum spoločnosti Manuvia – Spokojnosť zamestnancov bol zrealizovaný prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na reprezentatívnej vzorke 1 050 zamestnancov.
