Priľahlé okolie bratislavskej Hlavnej stanice je skutočne hanbou číslo jeden. Zahraniční turisti prichádzajúci vlakom ale i slovenskí občania po východe z budovy prechádzajú skládkou odpadu, močovkou, zanedbanou infraštruktúrou a ruinami.
Napriek tomu, že patríme medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v Európe a sme pomerne vyspelá krajina, verejný priestor na strategických územiach pripomína chudobné, vojnou zničené krajiny tretieho sveta.
Upozorňujeme, že kritizované nedostatky na viacerých územiach okolo Hlavnej stanice nie sú v jej správe, ale v správe mesta, mestských častí Staré mesto a Nové mesto alebo súkromníkov.
Skládka odpadu
Polovica územia okolo Hlavnej stanice je jedna veľká skládka odpadu. Odpadky sú zväčša koncentrované za oplotením pri schodoch vedúcich k stanici zozadu ale taktiež popri električkovej trase ku konečnej zastávke električiek.
Špinavé kusy opusteného oblečenia, kartóny, kelímky, stavebný odpad a iné „monumenty“ sa vynímajú vo viacerých neprehliadnuteľných zákutiach okolitých ulíc a sprevádzajú občanov i turistov k parkoviskám či zastávkam MHD, ktoré tiež práve „nevoňajú.“
Močovka
Hlavná stanice a jej bezprostredné okolie je úzko spojené zo zápachom moču. Dokonca, aj keď sme sa boli prejsť týmto miestom a zdokumentovať jeho stav, načapali sme močiaceho občana priamo pri čine. Vyprázdňovanie uskutočňoval priamo pri električkovej trati asi 3 metre od lavičiek pre čakajúcich ľudí. Nešlo o bezdomovca, bol to pravdepodobne cestujúci alebo vodič električky.
Stekance moču sú prítomné pri viacerých kvetináčoch, rohoch ale aj medzi stojanmi na bicykle, ktoré sú zo zadnej strany stanice.
Tento problém by možno vyriešili dostupné toalety. Tie v budove Hlavnej stanice sú z niektorých miest objektu ďaleko a hlavne sú spoplatnené, pričom platiť za vycikanie nie je hocikto ochotný.
Mnohí cestujúci si kupujú aj drahé lístky a napriek tomu nemajú možnosť vykonať potrebu bezplatne. Je to dosť nepríjemná skutočnosť, keďže vlaky na Slovensku majú často dlhé meškania a bezplatná toaleta (v cene lístka) by mohla byť významným spríjemnením čakania.
Zanedbaná zeleň
V hlavných mestách iných štátov ale aj v menších slovenských mestách je na frekventovaných úsekoch zvýšená starostlivosť o zeleň či dlažbu. Niektoré stanice svojim vzhľadom priam vyrážajú dych (v dobrom slova zmysle). No tesné okolie Hlavnej vlakovej stanice v Bratislave šokuje opačným spôsobom.
Trávniky sú zanedbané, vyschnuté, šedé, hnedé, len nie zelené, posypané opadanými listami (aj v lete) a odlomenými konármi. Kvetináče sú poznačené časom, poposúvané mimo jednotnej línie, omočené, lemované stekancami, obité a väčšinou je v nich len hlina alebo burina.
Pár preživších trsov ozdobnej trávy len zdôrazňuje, že vedľa niečo chýba a vyvoláva zúfalú otázku „ach, aké pekné by to len mohlo byť, keby tam tej zelene bolo viac?“ A že sadenice trávy nie sú tak drahé.
Rozbité cesty a ruiny
Na rozbitý betón sme na Slovensku zvyknutí, no pri Hlavnej stanici v hlavnom meste by možno nemusel byť až tak v zlom stave.
Pri ceste na Hlavnú stanicu z rôznych strán obídeme obrovskú vyhoretú ruinu vo vlastníctve súkromníka a viaceré možno ešte funkčné objekty ale v žalostnom stave.
Chodník pri podniku v tesnej blízkosti stanice je tak rozbitý, že viac už to asi ani nie je možné a tak ako inde, aj tu je na zemi hustý nános cigaretových ohorkov.
Nadchod vedľa blízkej zastávky MHD je mimoriadne ošarpaný a môže vyvolávať pochybnosti o jeho bezpečnosti. Pri schodoch z jednej strany tohto nadchodu je zvláštna jama, plná odpadkov a opäť zanedbaná zeleň.
Úbohé stánky
Stánky s občerstvením na Hlavnej stanici ponúkajú len „socialistickú“ klasiku, rezeň v žemli či šunkovú bagetu. Vegetariáni, vegáni, alergici či ľudia s nejakou diétou tu na výber nemajú v podstate nič a vo vlakoch tiež nič. To síce trápi asi iba menšinovú časť obyvateľstva, ale je to negatívum a oproti iným mestám je to ďalší, pre niekoho podstatný detail. Gastroponuka a služby na Slovensku sú ale iná kapitola.
Vyššie spomínaný podnik kúsok pod stanicou má olúpanú omietku, je všakovako polepený vizuálnym smogom, jeho okolie je obsypané ohorkami a obkolesené rozbitými chodníkmi. Aj krčma štvrtej cenovej skupiny v okrajovej časti nejakého malého mestečka vyzerá lepšie.
Keď sa z Hlavnej stanice vyberiete zo zadnej strany, naskytne sa vám pohľad na zvláštnu stavbu pripomínajúcu polepené chatrče v cigánskej osade. Po prekonaní pár ďalších metrov sa ukáže, že je to reštaurácia a zvnútra aj celkom pekná.
Lukratívne miesto chátrajú
Okrem spomínanej ruiny, ktorú stretneme z rôznych strán a neatraktívnych podnikov na frekventovaných miestach sú zanedbané a nevyužité viaceré „trávnato-betónové“ plochy.
Jedna sa nachádza vedľa veľkej ruiny a slúži ako nelegálna skládka. Druhá bola kedysi detským ihriskom, no teraz je tam len chudobný trávnik, rozbité betónové fľaky, schátraná šmykľavka a samozrejme odpadky. Keby sa ihrisko zrenovovalo, mohli by tam rodiny s deťmi príjemne tráviť čakanie na vlak alebo len všedný deň.
Dobré myšlienky sú nedotiahnuté
Na betónovej stene od zastávky MHD neďaleko Slovenskej akadémie vied (SAV) je naozaj krásna mozajka, no v zanedbanom okolitom prostredí sa jej význam stráca.
Blatové kvetináče, ktorých je okolo stanice neúrekom, by s okrasnou zeleňou mohli prostredie výrazne pozitívne ovplyvniť, avšak v súčasnosti plnia presne opačný význam.
Lacné riešenia
Domnievame sa, že chyby, ktoré vytýkame tejto lokalite, by sa dali pomerne lacno napraviť, a o to je celá situácia smutnejšia.
Veľa vecí ako ploty, kochlíky či steny by stačilo očistiť alebo pretrieť decentnou farbou. Výsadba kvetín tiež nie je práve nákladná investícia a vozík na umývanie chodníkov by tiež nezruinoval mestský rozpočet. Ani pár mestských policajtov, ktorí by strážili nelegálne toalety, nie je nepredstaviteľné riešenie. Taktiež vyzbieranie odpadkov je lacná záležitosť.
Iné nedostatky by jednoznačne stáli viac peňazí, no po zrekonštruovaní by mohli aj veľa priniesť.