BRATISLAVA 11. mája (WebNoviny.sk) – Poslanec NR SR a kandidát na bratislavského župana Juraj Droba (SaS) podporuje záchranu bývalej Rothovej továrne na patróny (Patrónky).
Frešo najprv hovoril o predaji
Upozorňuje však, že to bol práve súčasný župan Pavol Frešo, ktorý chcel len pred mesiacom predať pozemky, na ktorých stojí. Župa ich pôvodne označila za prebytočný majetok.
„V Bratislave sme prišli o mnoho vzácnych priemyselných objektov, ktoré mohli slúžiť verejnosti. Nedovoľme, aby zmizol ďalší,“ povedal Juraj Droba a pokračoval: „Inšpiráciou ako neničiť historické budovy môžu byť mnohé mestá v zahraničí. Bývalé fabriky nezbúrali, ale ich prerobili na verejné priestory pre ľudí, napríklad tržnice, kaviarne, galérie či múzeá.“
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SaS návrh súčasného župana na predaj pozemkov nepodporili. Svojím hlasovaním tak dokázali predaj bývalej Rothovej továrne zastaviť.
„Je zvláštne, že Pavol Frešo chcel pozemky s budovou na Patrónke najprv predať ako prebytočné a teraz veľkolepo ohlasuje ich záchranu,“ vyhlásil Droba a doplnil: „Chápem, že je pod verejným tlakom, ale správať sa zodpovedne k župnému majetku je potrebné po celé volebné obdobie, nielen krátko pred voľbami.“
Areál kraj zatiaľ nepredá
Frešo na štvrtkovej tlačovej konferencii, že kraj sa rozhodol zachrániť areál bývalej fabriky na patróny na Patrónke s tým, že tento areál kraj zatiaľ nepredá, ale naopak, chcel by mu vdýchnuť nový život.
Podľa neho chce kraj zachrániť budovu starej výrobnej haly na patróny preto, aby tu mohol niečo nové vybudovať.
„Spolu s krajskými poslancami sme pôvodne uvažovali o predaji areálu, keďže jednotlivé budovy sa nepoužívajú už asi desať rokov. Narazili sme však na historickú stopu tohto miesta, ktorá je silná. Napríklad, bol tu koncentračný bod, odkiaľ transportovali Židov z Bratislavy do Serede. Jednotlivé haly, ďalšie budovy v areáli, nenesú však len smutnú históriu, ale aj priemyselnú, nielen čo sa týka bývalej fabriky na patróny, ale tiež iných vecí strojárskeho charakteru, ktoré boli jedinečné vo vtedajšom Československu,“ vysvetlil Frešo.
Bratislavský samosprávny kraj by si tak želal túto históriu zachovať a ešte do konca mesiaca plánuje zorganizovať takzvaný deň otvorených dverí v areáli pre ľudí, ktorí už kraj oslovili s nápadmi budúceho využitia niektorých budov. Koncom júna by potom chcel BSK jednotlivé projekty vyhodnotiť a ponúknuť verejnosti ako spoločné riešenie.
Koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia pracovalo v továrni 50 robotníkov, neskôr ich bolo dvesto. Po vzniku Československej republiky sa závod osamostatnil a rozšírila sa jeho výroba.
V rokoch 1935 až 1937 výrobu presunuli do Považskej Bystrice a do prázdneho areálu sa nasťahoval Zemský spolok pre pečlivosť pro zmrzačených, v súčasnosti sa nazýva ROSA, domov sociálnych služieb, ktorý využíva objekty na ubytovacie, školské, ale aj rehabilitačné účely.